Sadra nie je len zbierka podpisov od spolužiakov

KÚPANIE V OBALE

Bežné veci zrazu nefungujú alebo fungujú inak. Napríklad hneď taká obyčajná záležitosť ako kúpanie a umývanie. Ako to spraviť, keď sadra nemôže prísť do kontaktu s vodou?

Pri sprchovaní ju chránime igelitom a, samozrejme, sa snažíme nemieriť na ňu prúd vody. Kto chce mať istotu, že všetko bude perfektné, tak si kúpi profi vodotesný ochranný návlek na sadru. Ich škála je pomerne široká, ceny rôzne.

KONČATINU HORE A SEM-TAM CVIČIŤ

Zvlášť v prvých dňoch so sadrou treba dolámanú končatinu sledovať, či na nej nedochádza k nejakým nezdravým zmenám. Predovšetkým je dôležité vyhnúť sa opuchu. Preto sa snažíme, aby dieťa malo ruku či nohu hore. Keď leží, tak mu ju môžeme podložiť vankúšom, v sede by si malo položiť nohu na stoličku a pažu dať na nejakú opierku.

Tiež by malo skúšať pravidelne hýbať prstami, ak nie sú zasadrované. Keď to nejde alebo to ide zle, dieťa v nich cíti mravčenie, brnenie, tak niečo nie je v poriadku. Opuchnuté a studené prsty, bledé alebo až modrasté svedčia o tom, že sadra je príliš tesná. V takomto prípade, rovnako ako keď sa objaví opuch v okolí sadry, sa treba okamžite vydať k lekárovi.

V poriadku tiež nie je, keď dieťa cíti, že môže partiami pod sadrou pohybovať, že je príliš voľná. Ak by spod nej niečo presakovalo, tiež je to už na lekára.

MAMI, TO STRAŠNE SVRBÍ

Postupom času sa pre dieťa zo sadry stane čím ďalej, tým otravnejšia záležitosť. Navyše ho bude koža pod ňou svrbieť a bude sa snažiť niečím sa dostať pod sadru a poškriabať sa tam. Vysvetľovanie, že to nemá robiť, že by sa mohlo poraniť, zaniesť si tam nejakú infekciu, nebýva veľmi účinné zvlášť u menších detí. Tie tiež málokedy počúvajú, že napríklad svrbľavé štípance od komára nie je dobre rozškriabať do krvi.

Musíme teda počítať s tým, že sa pokúsi nejako sa dostať pod sadru. Ak sa tak stane, tak mu za to nevynadáme, lebo nabudúce by nám to už nepovedalo. Potom už záleží na tom, aké pokusy so svrbiacim miestom robilo. V krajnom prípade je potrebné končatinu presadrovať. Z psychologického hľadiska pomáha, keď dieťa nasmerujeme, aby sa poškriabalo na tej druhej, zdravej nohe alebo ruke.

Ak sa sťažuje na neznesiteľné svrbenie, môžeme sa poradiť s lekárom, či by mu nepredpísal antihistaminikum. Vo vyhrotených situáciách sa pokúsime nájsť nejaký mäkký, ohybný, bezpečný predmet, ktorý sa pod ňu dá strčiť, aby sa ním mohol malý pacient poškriabať. Oplatí sa tiež skontrolovať okraje sadry, či nie sú príliš hrubé, ostré a netlačia, neškriabu. Dajú sa oblepiť nejakou primeranou elastickou páskou.

AKO ZAMESTNAŤ NEPOSEDNÍKA

Zostať v pokoji je pre väčšinu detí niečo nepredstaviteľné. Zvlášť keď sú zvyknuté športovať, čo však so sadrou nie je ten najlepší nápad. Malá nepozornosť, sadra sa poškodí a celé sa to začne nanovo.

Preto je potrebné vymyslieť iné aktivity, ktorými nositeľa sadry zamestnáme. Napríklad manuálne, ak sú ruky v poriadku, v opačnom prípade zamestnať nohy.

KONEČNE JE DOLE

Hoci sa dieťa teší, keď mu sadru dajú dole, môže to byť aj stresujúci moment, zvlášť pre malé dieťa. Preto ho zoznámime s tým, čo ho čaká, drobcovi dovolíme vziať si hračku, a ak to bude možné, zostaneme s ním aj počas procedúry.

Prekvapením môže byť aj to, ako uzdravená ruka či noha bude vyzerať. Býva tenšia, lebo zmizli svaly, aj farba kože býva iná. Netreba panikáriť, je to úplne bežné a skoro sa to napraví. Niekedy lekár odporučí aj rehabilitačné cvičenia. V tom prípade dozrieme na to, aby ich dieťa vykonávalo vytrvalo a starostlivo.