Som nájdenec z Hniezda záchrany

Idea schránky na odkladanie detí nie je ani zďaleka nová. V rôznych podobách pretrváva v podstate celé obdobie ľudskej histórie. V stredoveku sa bežne nechcené deti odkladali na kostolné schody. Objavili sa dokonca aj otočné zariadenia vo dverách či múroch sirotincov a nemocníc, teda vlastne takí predchodcovia dnešných Hniezd záchrany. Status nájdenca nie je v žiadnom prípade novinkou, sirotince a nálezince bývali bežnou súčasťou miest.

Stredoveký vynález v novom šate

Dnešné „babyboxy“ sú komfortnejšie, princíp fungovania však zostáva v podstate rovnaký. Hniezdo záchrany predstavuje antikorovú schránku zabudovanú do steny, s dvierkami, ktoré vedú do ulice a dajú sa otvoriť iba raz. Vnútorný priestor je vyhrievaný na teplotu 37 °C. Po uzatvorení dvierok sa aktivujú senzory a privolajú odborný personál. V priebehu minúty je dieťa v rukách lekárov, ktorí ho vyberú cez dvierka na druhej strane steny vnútri objektu. Osoba, ktorá dieťa do schránky vložila, má medzitým dostatok času nepozorovane odísť. Priestor okolo schránky zásadne nesnímajú kamery. Prvé tri slovenské Hniezda záchrany vznikli v roku 2004. Dnes už je Hniezd záchrany rozosiatych po republike 20 a vďaka nim vstúpilo do života 50 detí.

Diagnóza: nájdenec

Bolo by určite krásne, keby už matky neodkladali svoje deti. Bohužiaľ, neexistuje sila, ktorá by svet v tomto smere raz a navždy zmenila. Jednoducho sa to stáva a stávať sa to bude aj naďalej. Ženu vedie k odloženiu dieťaťa nespočetné množstvo situácií. Často je na vine zlá finančná situácia, závislosť od drog, ilegálny pobyt či tehotenstvo následkom znásilnenia. Matky sa nachádzajú v situáciách, ktoré sú pre nás ťažko predstaviteľné. Boxy na odloženie detí predstavujú jedno z riešení. Majú určite veľa kladov i záporov. Veľké plus Hniezda záchrany je nesporne fakt, že dieťa dostáva okamžite plnohodnotnú lekársku pomoc a predovšetkým šancu dostať sa bez zbytočných byrokratických prieťahov rýchlo do novej rodiny, kde bude chcené a vítané. Hlavným problémom je jednoznačne fakt, že dieťa odložené týmto spôsobom načisto stráca svoju identitu. Do akej miery je podstatné vedieť, akí boli naši biologickí rodičia, a čo nám to do života vlastne dáva? Nestačí na život nová identita?

Je zaujímavé vedieť, ako vyzerali a čo vedeli moji skutoční predkovia. Podobne užitočná môže byť aj znalosť zdravotného stavu mojej rodiny. Vyskytovala sa napríklad v rodine častejšie rakovina? Alebo nejaká iná choroba? V určitých situáciách alebo pri niektorých chorobách sú informácie o vlastnej rodine užitočné. Ak sa objaví rakovina s preukázanou dedičnosťou, ak sa hľadá darca na transplantáciu kostnej drene – situácií by sa našlo oveľa viac.

Tým, že matka odloží dieťa do Hniezda záchrany, mu definitívne znemožní zistiť informácie o svojej pôvodnej rodine. Pre odložené deti by možno bolo výhodnejšie, ak by matka využila možnosť, ktorú ponúka náš právny systém, takzvaný pôrod s utajenou identitou. Matka môže v prípade, že chce odložiť dieťa, normálne porodiť v pôrodnici, kde je jej dieťaťu zabezpečená lekárska starostlivosť. Pôrodnica zároveň žiada od matky len minimum informácií o jej osobe, žena nemusí uviesť meno ani priezvisko. Po pôrode sú všetky informácie o matke zapečatené. Môžu byť použité len vo veľmi výnimočnej situácii, ale vždy až po rozhodnutí súdu.

Na Babywebe tiež nájdete:

Osvojenie dieťaťa
Rodina bez detí?
Zabudnite na oplodnenie

Som v tom sám?

Ak budeme premýšľať nad genetickou identitou detí z Hniezd záchrany, do podobnej situácie sú postavené aj iné deti. Napríklad deti narodené po umelom oplodnení, kde bolo potrebné využiť spermiu či vajíčko darcu. Také dieťa nemá s jedným zo svojich rodičov de facto žiadnu spoločnú identitu. Napriek tomu však na rozdiel od úplne anonymných detí z Hniezd záchrany deti darcov poznajú svoju genetickú identitu aspoň od jedného rodiča. A navyše darcovia spermií a vajíčok prechádzajú dôkladným sitom lekárskych vyšetrení. Prenos zdravotných rizík je minimalizovaný. Koniec koncov ani adoptované deti toho nevedia veľa o svojich pôvodných rodičoch, informácie sú však v prípade nutnosti zistiteľné.

A keby sme chceli vŕtať ešte viac, uvádza sa, že až desatina detí má v skutočnosti iného otca, než je ten uvedený v rodnom liste. Ak sa matke podarí jej tajomstvo celoživotne udržať, nikto sa nikdy nič nedozvie. Pre zaujímavosť. Ak sa taká rodina dostane pod drobnohľad lekárov, napríklad sa u dieťaťa objaví vážna choroba, pravda o otcovi často vypláva na povrch. Napríklad aj za desiatky rokov. Laboratórne testy sú v tomto smere veľmi presné.

Deti nájdené v Hniezdach záchrany v tom teda so stratou identity rozhodne nie sú samy. Z čisto lekárskeho hľadiska neznalosť vlastnej biologickej identity nie je síce úplne ideálne riešenie, no na druhej strane neznamená katastrofu. Pravdepodobne to ani nebude to hlavné, čo by odložené deti zaujímalo. Vo sfére vlastného pôvodu sú koniec koncov aj pre každého z nás oveľa zaujímavejšie otázky. Akí boli moji rodičia, prarodičia, ako vyzerajú, odkiaľ pochádzajú, čo dokázali? Otázky, ktoré sa dotýkajú vlastného osobného vymedzenia a hľadania vlastnej celkovej identity.