Spolužitie generácií pod jednou strechou

V minulosti bolo toto usporiadanie počas dlhých generácií akosi vopred dané a úplne prirodzené alebo dosť bežné. No časy sa menia a s tým aj názor na život a bývanie. Dnes mladí radšej bývajú samostatne a oddelene od svojich rodičov a starých rodičov.

PREČO NIE JE SPOLUŽITIE VIACERÝCH GENERÁCIÍ DNES V KURZE?

Dôvodom je hlavne možnosť väčšej slobody, a to ako v živote samotnom, tak aj v rozhodovaní sa bez ohľadu na ostatných. Samostatné bývanie poskytuje nielen väčšiu slobodu priestoru a jeho užívania, ale aj pokoja po náročných pracovných povinnostiach Aj trávenie voľného času je často spojené s možnosťou mať vlastné hobby a záľuby, s ktorými v rodina až tak nesúhlasí. Alebo je to jednoducho túžba po vlastnom, samostatnom prostredí.

V mnohých prípadoch prevládajú isté vžité negatíva o spoločnom spolužití viacerých generácií pod jednou strechou, hoci sa nemusia nijako prejaviť ani naplniť. Každé spoločné bývanie má svoje klady aj zápory, ale platí to pre akékoľvek spolužitie – hoci aj dvoch osôb. A ak v jednom dome žijú dve či dokonca tri generácie, je jasné, že to bude o dosť zložitejšie.

ZÁSADNÉ ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ

Toto spolužitie je pre všetkých náročné a viac osobné, než keď sa príbuzní napríklad len navštevujú vo svojich vlastných domácnostiach. Podstatou je určiť si hneď na začiatku nejaké pravidlá a zásady, ktoré treba dodržiavať, aby spolužitie fungovalo čo možno najhladšie.

AKÉ ZÁSADY TO SÚ?

Zásada č. 1: dve rodiny = dve domácnosti

To je úplne základné pravidlo. Obe generácie v spoločnej domácnosti si hneď na začiatku ujasnia, že každá domácnosť má svoje teritórium, svoj priestor a nárok na vlastné súkromie. Rovnako na svoje hospodárenie podľa vlastného názoru, preferencií a životného štýlu.

Zásada č. 2: rešpektovanie priestoru

Musí byť vymedzené, že ide o dve samostatné domácnosti s tým, že ich teritóriá a priestory v byte či dome sa budú rešpektovať a akceptovať. Jednoducho sa do jednej či druhej rodiny v danom dome bude chodiť na návštevu rovnako ako kamkoľvek inde. Klopanie na dvere a ich svojvoľné neotváranie bude samozrejmosťou.

Zásada č. 3: žiadne návštevy v neprítomnosti

O nejakých kvázi návštevách priestorov druhej rodiny v čase, keď nie je doma, hádam ani nie je potrebné hovoriť. Tie sú zakázané a mali by byť bežným a nijako nekomentovaným faktom pre hladké spolužitie. Je to o rešpektovaní súkromia a života ostatných.

Zásada č. 4: dohoda o užívaní spoločných priestorov

Pre všetkých obyvateľov domu treba jasne určite a nastaviť akceptovateľné pravidlá týkajúce sa užívania spoločných priestorov. V dome je to hala, chodby, technické miestnosti, pivnica, garáž a vstup do domu, v byte potom okrem chodby pivnica a niekedy aj kuchyňa.

Zásada č. 5: domácnosti na vlastné náklady

Každá domácnosť funguje na vlastné náklady. Je preto nutné okrem jej vlastného rozpočtu, ktorý si sama určuje, dobre nastaviť a prebrať rozdelenie financovania nákladov týkajúcich sa bývania a údržby bytu či domu.

To znamená, že každá domácnosť hospodári s vlastným rozpočtom zo svojich platov, dôchodkov a ďalších príjmov, platí si výdavky za nákupy a domácnosť. Potom sa spravodlivo delia o ďalšie náklady súvisiace s prevádzkou domu či bytu, jeho vykurovaní, spotrebou vody a energií (alebo majú každý svoj vlastný elektromer či plynomer) s druhou rodinou pod jednou strechou.

Zásada č. 6: vždy držať stranu vlastnej domácnosti

Ak žijete v dome rodičov svojho partnera alebo u svojich rodičov s manželom, mali by ste pri nedorozumeniach (aj tých malicherných a malých) vždy stáť na strane vlastnej domácnosti. Je to o spolupatričnosti a o tom, že domácnosť definujete ako fungujúcu bunku a vlastné teritórium. A nesprávne bude aj to, keď sa debát nezúčastníte a nezastanete sa svojho člena domácnosti, zostanete len ako pozorovateľ. Tým si podkopávate vlastný vzťah s manželom, manželkou či partnerom a partnerkou, alebo so svojimi deťmi.

KEDY TO MÔŽE ŠKRÍPAŤ?

Vzťahy medzi generáciami môžu škrípať v situáciách, keď jedna zo strán žiada od členov druhej domácnosti nejakú spoločnú prácu a údržbu v časoch, ktoré nevyhovujú všetkým, ale len im. Tiež to značne škrípe, keď niekto z druhej domácnosti v byte či dome svojvoľne porušuje alebo mení dohodnuté pravidlá a zásady spolužitia.

Rovnako nie je v poriadku, keď si druhá strana vyhradzuje právo ustavičnej kontroly nad rôznymi činnosťami, fungovaním v byte či dome a užívaním spoločných priestorov. Napätú atmosféru môžu spôsobiť aj stále netaktné rady alebo presadzovanie vlastných názorov, no aj kritika dospelého potomka či príbuzného pred jeho partnerom a manželom.

Čítajte tiež:

• Ako byť dobrým rodičom?
• Ako zvládať rodičovstvo v pokoji a pohode
• Hľadanie hraníc a rodičovská dôslednosť

KEĎ JE TO INAK: STAROSTLIVOSŤ O RODIČOV

Oveľa zložitejšia a komplikovanejšia je potom situácia v spolužití generácií tam, kde je jeden z rodičov chorý, starý, bezvládny, a preto potrebuje zvýšenú starostlivosť. To je zložitý a mnohokrát aj psychicky náročný problém pre všetkých. To už je však na samostatný článok, ak nie dokonca seriál o starostlivosti o chorých a bezvládnych rodičov a príbuzných.

ZA VŠETKÝCH OKOLNOSTÍ

Nech už je to akokoľvek, pri spolužití viacerých generácií pod jednou strechou je vždy dôležité jasné nastavenie pravidiel a ich dodržiavanie. Sú potrebné dohody o všetkom nevyhnutnom, a to formou pokojného dialógu a s rešpektom k ostatným v obydlí. Vhodná je priebežná komunikácia a pochopenie, ale predovšetkým obrovská dávka trpezlivosti a mnohokrát aj empatie.

To sú tiež dôvody, prečo tento spôsob bývania nie je veľmi obľúbený. Viacgeneračné spolužitie pritom môže prospieť nielen vám ako dospelým deťom, ale aj vašim deťom a, samozrejme, aj vašim rodičom.

PREČO BY MALO BYŤ SPOLUŽITIE GENERÁCIÍ V KURZE?

Vy získate istotu, že o náklady na bývanie a život sa môžete s niekým trochu podeliť. Tiež máte istotu, že svojich blízkych (rodičov) máte neďaleko a v prípade potreby sa o nich môžete postarať. Nemusíte za nimi nikam dochádzať na návštevu a vždy máte prehľad o ich zdravotnom stave aj možnostiach.

Oni vám, naopak, môžu prispieť skúsenosťami a radami do života, situáciám v ňom, prípadne pomôcť s výchovou a dozrieť vám na deti. Tiež im môžu byť príkladom a pomocníkom rovnako ako vám. Navyše sami získajú pocit, že na sklonku svojho života a v momente, keď sa už o seba nedokážu postarať, nezostanú sami.