Stres sa začína už v detskom veku. Ako si s ním poradiť?

Sťahovanie, začiatok školského roka, problémy v rodine, to všetko môže dieťa vykoľajiť. Problém je, že to nedokáže povedať, svoje problémy pomenovať, a tak si ich rodičia občas všimnú, keď už je neskoro a náprava nemusí byť taká jednoduchá.

Neznáme desí všetkých

„Stres sa u detí objavuje v situáciách, ktoré ich prerastajú, na ktoré nestačia ich kapacity. Dieťa si uvedomuje, že zlyhá,“ vysvetľuje psychologička Geneviève Djenati. „Potom sú to ešte okamihy, keď sa má rozhodnúť o takých nepredstaviteľných veciach, ako napríklad vybrať si, či chce žiť s mamou alebo s otcom,“ dodáva. Je teda na nás dospelých, aby sme si dávali pozor a dieťa do takých situácií neuvádzali, nestavali ho pred neriešiteľné rozhodnutia. Tiež dbáme na to, aby sme ho nevtiahli do víru dnešného zrýchleného sveta.

Zhon, to je to, čo naň dolieha prakticky celý deň. Už od rána dieťa popoháňame, aby rýchlo vstalo, oblieklo sa, naraňajkovalo. Potom uháňame do škôlky alebo školy a stres je na svete. A potom je tu ešte jeden terén, ktorý vyzýva na opatrnosť. Musíme si uvedomiť, že všetky situácie, ktoré dieťa zažíva po prvý raz, sú úplne nové, a teda v ňom vzbudzujú obavy, strach z neznámeho. A je jedno, či ide o narodenie bračeka alebo prvý deň v škole. „Dieťa nevie, aký model správania použiť, ako to robieva v situáciách, ktoré sa opakujú,“ upozorňuje psychologička.

Nechce nás vytáčať

Na rozpoznanie príznakov stresu potrebujeme odborníka. Prvé, čo nás má varovať, je zmena v správaní dieťaťa. Pokojný, tichý potomok sa premení na agresívneho a vzdorovitého, prípadne naopak. Nemožno to, samozrejme, zovšeobecňovať, každé dieťa je iné, príznaky stresu sa uňho teda môžu prejavovať inak. Napovedať nám tiež môže to, že sa nedokáže sústrediť. Strach ho pripravuje o energiu a tá mu potom chýba na normálne úkony. Nerobí to teda naschvál, nechce nás vytočiť, keď nereaguje na to, čo od neho chceme, na čo sa ho pýtame. Tiež môžeme zaznamenať, že mu všetko veľmi dlho trvá, omnoho dlhšie ako zvyčajne. Nekonečne dlho si zaväzuje šnúrky, vysedáva nad tanierom atď.

Správa sa ako malý

Ďalším príznakom býva nezvyčajný smútok, dieťa sa často rozplače, zdanlivo pre nič za nič. Všetko sa ho dotkne, rozhodí ho. Takisto zle spí, nielenže horšie zaspáva, ale v noci sa budí, má zlé sny. S jedlom to tiež nie je žiadna sláva, buď nemá na nič chuť, alebo sa napcháva do prasknutia. Sťažuje sa často na bolesť brucha, je mu zle od žalúdka, skrátka, objavujú sa uňho signály psychosomatických ťažkostí. Rovnako ako u dospelých, aj u detí strach „sídli“ v bruchu. K tomu sa pridáva regresia vo vývoji.

Chce napríklad zaspávať s rozsvietenou lampičkou, v noci sa pocikáva, vyžaduje fľašu s mliekom. Často to dôjde až tak ďaleko, že sa u dieťaťa objaví tik, obhrýza si nechty, krúti si vlasy, prípadne zaznamenávame aj príznaky obsedantno-kompulzívnej poruchy (stále si chodí umývať ruky, neustále upravuje už usporiadané veci atď.). psychologička tiež upozorňuje na to, že dieťa sa môže správať netypicky v záležitostiach, ktoré s príčinou jeho stresu nemajú nič spoločné. Napríklad dieťa, ktoré má problémy v škole, môže byť neposlušné doma, prípadne rodičom nahovárať, že v škole všetko klape, že tam patrí k hviezdam.

Dopátrať sa príčiny znamená prvý krok k náprave

Pomoc spočíva v tom, že najskôr je potrebné dopracovať sa k jadru problému, pýtať sa sám seba, čoho sa dieťa bojí. Nebýva to úplne jednoduché. Dieťa to často nepovie, aby sa v očiach rodičov nezhodilo. V každom prípade, ak sa niečo v jeho živote mení, treba ho na to pripraviť. Vezmeme ho napríklad do nového bytu, kam sa budeme sťahovať, ukážeme mu jeho izbu, vopred ho skontaktujeme s novou pestúnkou, sledujeme, ako na seba reagujú. Dôležité je umožniť mu vopred sa zorientovať v novej situácii, aby sa na ňu mohlo pripraviť. Tiež s ním preberieme, ako naň nové veci a prostredie pôsobí.

„Aj ja som občas prekvapená, čo môže dieťaťu prekážať. Napríklad u mňa boli rodičia s malým chlapcom, ktorí sa chystali presťahovať do menšieho domu. Chlapec mal strach, že sa bude musieť kvôli tomu zbaviť svojich hračiek,“ hovorí psychologička. tiež treba dať pozor na výmeny názorov doma. Dospelí pritom nevedomky zvýšia hlas a dieťa si myslí, že sa schyľuje k rozchodu rodičov. Nedokáže rozoznať, kedy sa rodičia dohadujú o zásadných veciach a kedy ide len o maličkosti.

Ak sa vám napriek tomu nepodarí odhaliť, čo vaše dieťa trápi, neváhajte a navštívte odborníka.