Súrodenecký vplyv
To, či sme sa na narodili ako jedináčikovia, prvorodené dieťa, alebo najmladší potomok, sme nemali šancu ovplyvniť. A aj napriek tomu, že sa nad tým, koľkí v poradí v rodine sme sa narodili, väčšinou nezamýšľame, má táto skutočnosť na náš život väčší vplyv, ako si myslíme.
Zdroj: archiv redakceUž súčasník psychiatra Sigmunda Freuda Alfred Adler v devätnástom storočí určil, že súrodenecké zoskupenie, ako aj vekový rozdiel medzi nimi a ich pohlavie, ovplyvňujú človeka nielen v detstve.
Touto problematikou sa zaoberajú aj teraz mnohé psychologické výskumy a z výsledkov vychádzajú pomerne zaujímavé skutočnosti.
Napríklad to, či ste mladšia sestra, jediná dcéra, najmladšie dieťa alebo takzvané dieťa stredu, zohráva výraznú úlohu napríklad pri výbere zamestnania alebo fungovaní vlastnej rodiny. A práve vďaka tomu, že si uvedomíte, koľké dieťa v rodine ste, pochopíte nielen to, prečo sa v niektorých situáciách správate tak, ako sa správate, ľahšie porozumiete aj postojom svojich detí, rodičov a partnera.
Na každú skupinu platí iná charakteristika, jedináčikovia vraj mávajú najvyššie IQ, prvorodení si vyberajú seriózne povolania, deti stredu celý život zápasia o pozornosť a najmladšie deti sú rozmaznaní benjamínkovia. Stačí však naučiť sa vyzdvihnúť svoje prednosti a potláčať negatívne prejavy, a to vám môže pomôcť pochopiť správanie seba aj mnohých iných ľudí.
Zdroj: Pravda
