Svokra, švagriná a tie druhé „matky“ – požehnanie alebo problém?

Existuje stará známa veta, ktorá hovorí – mŕtva svokra, dobrá svokra. Už ľudová múdrosť teda vníma, že iné ženy môžu byť vo výchove problém. Nejestvujú však žiadne poučky ohľadne tiet, babičiek, sesterníc, sestier, švagrín, nevlastných neterí, vlastných neterí, dcér vlastných i nevlastných, pratiet, prapratiet… každý si dokážete tento zoznam doplniť. A sú problém? Odpoveď je prekvapivo jednoduchá: nie sú. Teda – ak im to nedovolíte.

Čo je rodina?

Ak budeme pátrať po definícii rodiny, skoro zistíme, že existuje čosi ako primárna alebo základná rodina, ktorú tvoria iba tí najbližší – matka a otec a všetky v domácnosti žijúce deti. Potom existuje aj rodina širšia, zložená z celého príbuzenstva, ktoré poskytuje podporu, občas stráži, chodí sa k nim na návštevy, veď to poznáte.

Trochu zvláštna je situácia, keď napríklad býva v jednom byte s primárnou rodinou niekto z prarodičov. Potom záleží na miere participácie jednotlivých členov rodiny – vo väčšine prípadov, ktoré som pozoroval, takíto ľudia do primárnej rodiny patria.

Stanovenie hraníc

Toľko teda všeobecný pohľad na rodinnú štruktúru. Môžeme prikročiť k samotnej téme. O tom, či sú iné ženy v rodine (ale aj muži, nechápem, prečo ich z toho vynechávať) problémom, alebo nie, rozhodujeme my sami. V psychológii existuje veľmi zaujímavý termín – hranice. Objavuje sa v mnohých podobách a prelína sa i s predmetom nášho záujmu. Vo všetkých dynamických systémoch, a rodina je dynamický systém par excellance, je dôležité strážiť hranice vzťahov. Ak sa vám podarí postrážiť hranicu, za ktorú „púšťate“ ostatných dovnútra rodiny, o to spokojnejšie a harmonickejšie vzťahy budete mať. Vec sa síce zdá jednoduchá, ale nie je.

Čierna mora

Skúsme nejaký príklad z praxe: dajme tomu, že sa vám práve narodilo bábätko, vy aj váš partner sa po týždni spoločne strávenom v pôrodnici vraciate domov. Otvoríte dvere bytu a… zistíte, že máte nanovo vymaľované, nový nábytok, novú kúpeľňu, novú priečku a za ňou novú detskú izbu celú v roztomilej ružovej farbe. A v novej obývačke sedí v novom kresle stará svokra (alebo svokor, alebo teta, alebo…). Usmieva sa na vás a teší sa, aké máte krásne nové bábätko, ktoré vám zoberie a vráti, až keď sa jej bude chcieť. Vysvetlí vám, že sa o vaše dieťa dokáže postarať lepšie a že je vlastne šťastie, že vám to tu celé prestavala a, čo je neuveriteľná náhoda, zostalo aj miesto na malú komôrku, kde bude bývať ona. A to sa vám určite hodí, pretože aj tak nie ste schopní sa o svojho potomka zodpovedne postarať.

Salámová metóda

Myslíte si, že je to situácia nesmierne absurdná a nemôže sa stať? Moja odpoveď znie: haha. Možno nie takto okato, ale takéto veci sa dejú. Už vás počujem: „chacha, ja by som s ňou urobil krátky proces“ alebo „to si dovolí len trúba“, alebo „nezmysel, prečo nás pán autor takto zavádza?“
Podobné príhody sa stanú, ale to nie je v tejto chvíli pre nás úplne podstatné. Nás zaujíma, čo urobíte v takejto situácii vy. Teda, lepšie povedané, čo skutočne urobíte, nie, čo si myslíte, že urobíte.
Opísaná situácia sa neodohrá počas jedného popoludnia, a preto s veľkou pravdepodobnosťou podľahnete.
Je to metóda precízne opísaná v seriáli „Samozrejme, pán premiér“ (pre fanúšikov: ide o epizódu Veľký plán). Nazýva sa to salámová metóda – po malých kúskoch nakrájate salámu, a teda dosiahnete svoje – najprv častejšie návštevy, toto zmeniť, urobiť toto… Veď viete.
Podstatou však nie je správanie onej osoby, ale vaše. Keď sa dokážete zrozumiteľne ohradiť, máte vyhraté, ak nie, máte smolu.

Peklo hneď alebo vždy

Skúsenosť hovorí, že máte v podstate dve možnosti: buď bude peklo hneď, alebo vždy.
Aby som to preložil do zrozumiteľnej reči. Všetci naši blízki, koniec koncov, aj my sami, sa stále snažíme o čo najväčší vlastný komfort. Občas však môžu prehnať to, čo si my sami prajeme a čo chceme. A keď tak urobia, my im to nepovieme, pretože ich nechceme uraziť. Radšej mlčíme a v snahe neublížiť ubližujeme sebe. Hrôza, čo? No, nedá sa nič robiť, občas musíme bojovať sami za seba, lebo tí druhí (alebo Tí druhí?) sa tiež starajú sami o seba. Kto sa teda postará o nás. My? No veď kto iný? A že sa rozčuľujú? To je ich právo, nie naša vina. Ak dokážeme uniesť zlosť druhých, môžeme sa vyrovnať aj s našou vlastnou zlosťou. To je však klišé, však? Ospravedlňujem sa, nič lepšie mi nenapadlo.

Takže: Chcete mať dobrú svokru? Správajte sa slušne, nie však podliezavo. Ona to pochopí, nič iné jej nezostáva, ak sa chce vidieť s vaším potomkom. A mať super svokru? Bože, to je viac než super. Chcete to skúsiť? Tak veľa šťastia!