Tak si tu bačujeme

Občas keď dlhšie spinkajú tak stihnem aj niečo uvariť a upratať, ale momentálne je náš režim taký, ze keď si vypýtajú papať, okamžite treba zarábať mliečko. Chceli sme si nastaviť režim papania na každé tri hodiny ako nám v pôrodnici kázali, ale pediatrička povedala, že sú malinkí na to, aby papali tak málo, že im treba dať vždy keď si vypýtajú. Nekedy si pýtajú každú hodinu a to potom fakt nič iné nerobíme, len krmime a medzitým odgrgujeme.

Občas nám príde pomôcť moja mamina aby som si mohla aspoň na hodinku dve zdriemnuť, ale inak to s mužom zvládame ukážkovo. Teda až na pár dní keď bol chorý a bral silné antibiotiká, ale keď sa cítil lepšie vždy vstal a pomáhal. Je úžasný tatinko, tak jemnúčko sa k nim správa a prihovára, s nekonečnou láskou ich drží a kŕmi a pritom im rozpráva ako ich veľmi miluje. Je to nádherný pohľad.

Prvá vychádzka

Keď sme sa vrátili z nemocnice prišla nás pozrieť pediatrička. Kázala nám každý deň aspoň na hodinu ísť von na vzduch. Takže každý deň dvojičky pekne zababuším do fusakov a vyložím v kočíku na dvor. Ja si vedľa kočíka sadnem na paletovú posteľ a čítam knihu. Pediatrička nám dala termín do poradne, kde sme ich mali ísť odvážiť. Vzhľadom na to, že má ambulanciu len o pár ulíc ďalej, sme sa rozhodli ísť k nej peši, v rámci prechádzky.

Bol to dosť odvážny nápad, nakoľko bývame na najvyššom kopci v meste a chodníky sú tu v katastrofálnom stave, teda ak vôbec na kúsku cesty sú. Tlačiť dvojkočík hore kopcom nie je žiadna sranda, takže môj muž mal kardio tréning v kombinácii so silovým cvičením. Pridal sa k nám aj môj svokor, tak tlačili na striedačku. Ja som sa tejto činnosti nechytala, ja som mala problém sama so sebou. Pri dlhšej chôdzi ma neskutočne začal bolieť chrbát a neskôr aj jazva po sekcii. Od doktorky sme prišli domov zbití ako psi, najedli sme sa a popadali sme do postele. Keď sa dám troška dokopy a nebude ma už všetko tak bolieť, budem kočíkovať hore kopcom namiesto posilky.

Čítajte tiež:

• Najčastejšie mýty pri poruchách bedier
• Zima v plienkach
• Plávanie malých detí nie je žiadna veda

Taká menšia depka

Áno, pri tých dvoch kôpkach šťastia ktoré doma máme, ma občas pri pohľade do zrkadla chytí depka. Nemôžem sa na seba pozerať. Mám veľké vyťahané brucho a strašne široké boky. Tá postava čo som mala pred tehotenstvom je dávno minulosťou. Najhoršie na tom je, že popri starostlivosti o dvoch novorodencov a o domácnosť nevládzem cvičiť a tým pádom nedokážem spraviť nič pre to aby som mala naspäť svoje telo. Snažím sa čo najviac hýbať aspoň pri upratovaní a varení a natrásaní detí, ale to asi nestačí.

Prišla som z pôrodnice o šesť kilov ťažšia ako pred otehotnením a  v pôrodnici som nechala štrnásť kilov. Ja viem, čo by som chcela, veď som ešte len pred dvoma týždňami porodila dve deti, ale aby som sa vyhla týmto nepríjemným stavom uzkosti, budem musieť zvesiť všetky zrkadlá v dome. Dúfam že sa mi postupne to brucho stiahne a boky naspäť zúžia, lebo v júni sme pozvaní na svadbu a takto určite nikam nemôžem ísť. Možno si veľa žien pomyslí že riešim úplné blbosti, že podstatné sú teraz deti, ale ja to tak proste cítim. Jediné čo je teraz na tom lepšie ako postava je moja pleť, zmizli mi pigmentové škvrny ktoré sa mi počas tehotenstva urobili na tvári a mám aj lesklejšie vlasy. Aspoň niečo pozitívne, teda samozrejme okrem tých najkrajších detí na svete ktoré sme stvorili.

Majka