Tehuľka Andrea v 35. týždni: Utorková chvíľka poézie

Tak máme za sebou ďalší týždeň. Na tento som sa obzvlášť tešila. Dôvod možno trošku smiešny, ale chcela som si spraviť porovnávaciu fotku s prvým tehotenstvom. Keďže v prvom tehotenstve ma práve v 35. týždni pustili z nemocnice do domácej liečby, spravila som si aspoň pár fotiek na pamiatku. Vtedy mi všetci hovorili, že mám malé bruško, aj keď ja som sa cítila už ako taký menší hroch. Teraz už viem, že mali pravdu. 😀 Veď to môžete vidieť aj sami, že ten rozdiel je naozaj veľký.

Teraz síce z každej strany počúvam, aké mám to brucho veľké, či nečakám dvojičky, prípadne aj hlúpe poznámky, či mám v bruchu slona (niekedy si ľudia neuvedomujú, že dokážu budúcej mamičke pekne pokaziť náladu alebo ju aj uraziť takýmito narážkami, hlavne keď to povie osoba, ktorá v tehotenstve tiež nevyzerala ako modelka).

Sama sa dosť ťažko vyrovnávam s tým, že som pribrala už 14 kíl, pritom sladké si doprajem maximálne raz za mesiac, pečivo som tiež vylúčila a napriek tomu tie kilá idú hore neskutočným tempom. Pri Tomáškovi som mohla jesť čokoľvek a kedykoľvek a pribrala som za celé tehotenstvo len 4,5 kila, z toho tri kilá za posledný mesiac. Teraz už týždenne priberiem jedno kilo a ja naozaj neviem, či z tej vody, čo ráno pijem, alebo zo vzduchu, čo dýcham, ale prestávam si z toho robiť ťažkú hlavu. Vidím, že aj napriek snahe s tým nič nespravím. Zamrzí ma to vždy, keď sa postavím na váhu a najradšej by som sa už ani nevážila, ibaže musím kvôli tomu, že to sestrička zapisuje do tehotenskej knižky.

Aj tento týždeň som bola v poradni. No takú megarýchlosť som nečakala. Sestrička mi povedala výsledky z odberu krvi a výteru a konečne aspoň nejaké dobré správy. Všetko je v poriadku. Mierne zvýšené leukocyty a znížený hemoglobín sú vraj v tomto štádiu normálne a najviac ma potešila správa, že nemám streptokoka. Tlak aj moč som mala tiež v poriadku, a tak som vošla do ordinácie. Ani som si poriadne nestihla sadnúť, a už som bola vybavená. 😀 Sono mi nerobil ani krček nekontroloval, lebo vraj aj keby som bola oproti minulému týždňu viac otvorená, už mi žiadnu liečbu nenasadí a necháme to na prírodu. Rozlúčil sa so mnou slovami, ktoré som očakávala: „Ak neporodíte, uvidíme sa o týždeň.“ Sestrička mi ešte povedala, že budúci týždeň mám ísť na CTG vyšetrenie (tzv. pásy) do nemocnice, kde budú pozerať, či sa už objavujú nejaké kontrakcie, alebo nie.

Posledné dni a noci boli pre mňa dosť náročné. V noci neviem už takmer vôbec spávať, pretože Lucinka nie je ani trochu zhovievavá a nedovolí mi ležať ani na jednom boku, na chrbte zas neviem dýchať, a tak nájsť polohu, v ktorej by som aspoň na chvíľku zaspala, je pre mňa naozaj umením. Hlavu si zvyknem dať do zvýšenej polohy a ak sa mi podarí zaspať na chrbte a počas spánku sa prevalím na bok, Lucinka ma okamžite zobudí, že sa jej to nepáči. Začne kopať, akoby som je priľahla prívod kyslíka, a neprestane, kým sa neotočím späť na chrbát. Ak ma náhodou nezobudí Lucinka, tak je to návšteva toalety. Na tú chodím priemerne osemkrát za noc, čo je zhruba každú hodinu. A bude to len horšie a horšie. Často sa mi stáva, že keď sa trochu viac preberiem, už neviem zaspať, a tak sa presťahujem do obývačky a buď sa hrám na telefóne, spravím si teplé mlieko alebo si len tak pre seba skladám veršíky o tehotenstve. 🙂 Viem, že moja básnička nie je žiadne umelecké dielo, ale aj tak sa chcem s vami o ňu podeliť:

Prvý mesiac netušíš,
že v brušku bábo nosíš.
Potvrdia to zaiste,
dve čiaročky na teste.

Druhý mesiac je ti, skrátka,
tá najlepšia kamarátka,
biela misa záchodová,
objímaš ju zas a znova.

Tretí mesiac zas máš pocit,
že nestačí spánok v noci.
Zaspíš v kancli na stole
aj pri práci v stodole.

Štvrtý mesiac začínajú,
zvláštne chute mútiť hlavu.
Paradajka v čokoláde
či uhorka v marmeláde?

Piaty mesiac čarovný je,
lebo prídu krásne chvíle.
Kop sem, kop tam, juchuchú,
mám vlnovky na bruchu.

Šiesty mesiac pyšne kráčaš,
s krásnym bruškom pretŕčaš sa.
Energie, tej máš dosť,
rozdávaš ju pre radosť.

Siedmy mesiac zadýchaš sa,
keď po parku prechádzaš sa.
Nájsť polohu na spanie,
to je veľké umenie.

Ôsmy mesiac zaoblená,
necítiš sa ako žena.
Ale ako veľký sud,
nevládzeš sa nadýchnuť.

Deviaty sa mesiac hlási,
a ty si už trháš vlasy.
Už sa nevieš dočkať dňa,
keď ti na hruď priložia,
chlácholiatko voňavučké,
čo má očká po mamičke,
po ockovi malý noštek,
na líčko mu dávaš božtek…

Tak ak teda neporodím, o týždeň som tu znova.

Andrea

Andrea je v 35. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?