Tehuľka Andrea v 40. týždni: S prekvapením na záver

Dúfala som, že sa v poradni dozviem koľko asi váži, ale môj lekár mi odmietol robiť sono. Neskontroloval ani placentu a ani prietoky. Dosť ma to mrzelo, pretože posúdiť, či je všetko v poriadku letmým pohľadom na moje brucho podľa mňa nestačí, ale čo zmôžem. Tajne som dúfala, že v nemocnici keď pôjdem na CTG záznam dopadnem úspešnejšie a aspoň za príplatok mi sono urobia. Ibaže bol operačný deň a nebolo lekára, čo by mi ho spravil. Tak neostávalo nič iné, len dúfať, že je všetko tak ako má byť. Jediné čo som sa dozvedela bolo, že môj krček je stále bez zmeny – otvorený na 3cm. Na ďalšiu poradňu som už bola vypísaná do nemocnice ako riziková pacientka.

Kým prednedávnom som bola riziková kvôli hroziacemu predčasnému pôrodu, už som riziková, pretože to vyzerá na prenášanie.

Celý týždeň bol taký zvláštny. Hormóny so mnou lomcovali ako sa len dalo a ja som mala občas problém vydržať sama so sebou. Liezlo mi na nervy všetko. Stále som myslela na to, či je Lucinka v poriadku. Dni do termínu ubiehali síce pomaly, ale nakoniec som sa dočkala a dnes prišiel deň „D“. Avšak po pôrode ani chýru ani slychu. Presne dnes som mala ísť do rizikovej poradne.

Okolo štvrtej som sa zobudila, že Lucinka sa zasa nezmestí do kože a snaží sa von dostať cez bruško. 😀 Pri otáčaní z boka na bok ma neskutočne seklo v ľavom boku a mne prišlo strašne zle. Nevedela som sa ani nadýchnuť ani pohnúť… Cítila som len obrovskú bolesť. Neviem či ma seklo v krížoch, alebo sa mi zacvekol nejaký nerv, ale bolo to strašné. Horko ťažko som sa po štvornožky presunula na záchod a začala som z tej bolesti zvracať. Oblieval ma studený pot a napínalo asi 10 minút. Potom to ako tak prešlo a ja som si šla znova ľahnúť spať.

Prečítejte si tiež:

Prenášanie a vyvolávaný pôrod
Znamená pôrod väčšieho dieťaťa aj väčšie poranenie?
Kedy ísť do pôrodnice?

Ráno sme odniesli Tomáška do škôlky a Palo ma zaviezol do nemocnice. Najskôr mi spravili CTG záznam, kde nebola ani jedna kontrakcia. Potom skontrolovali moč a tlak. Všetko v poriadku. Službu mal primár. Išla som dnu a keď videl tie moje termíny (podľa poslednej menštruácie som už bola 42+0,podľa ultrazvuku v 12. týždni som bola v 40+3 a podľa mojich výpočtov som mala v ten deň termín) prevrátil očami a skonštatoval, že Lucinke sa medzi nás nechce. Skontroloval krček a ten stále bez zmeny, úplne spotrebovaný a otvorený na tri centimetre. Hlavička bola úplne zosunutá v pôrodných cestách. Spýtal sa ma, či chcem na druhý deň vyvolať pôrod. Súhlasila som. Dal mi na domov nejaké dve tablety, ktoré som si mala zasunúť do pošvy, jednu hned po príchode domov a druhú pred spaním a ráno o ôsmej som sa mala hlásiť v pôrodnici. Zbehli sme ešte na nákup a išli domov.

Ešte skôr ako som si dala prvú tabletu ma znova začalo pobolievať v ľavom boku, ale nebolo to nič strašné. Dala som si prvú tabletu, pretože pri chôdzi mi to vytekalo von. No zrazu prišla znova tá bolesť. Ja neviem či to môžu byť kontrakcie z tej tablety, alebo je to niečo iné. Ibaže tá bolesť vôbec nie je v intervaloch ako kontrakcie, ale bolí to vkuse aj 20 minút, potom mierna úľava a o pár minút znova aj polhodinová bolesť, že sa ledva hýbem. Trvá to už pár hodín a ja zvažujem, že idem radšej na pohotovosť, nech sa na to pozrú, pretože ak mám takto trpieť do rána a potom ešte rodiť, neviem či by to dobre dopadlo. Preto mi milé tehuľky držte palce, najneskôr zajtra by už Lucinka mala byť medzi nami…

Andrea

Druhý deň po odoslaní príspevku prišla do redakcie SMS: „Plné líčka, veľké očká, ústa ako rozprávočka. Krásna hlávka, jemné vlásky, toto je náš výtvor lásky. Lucka Sekanova sa narodila dnes o 22:55 s vahou 3670g a 51 cm. Obidve sme v poriadku.“  Podrobnosti o pôrode vám Andrea napíše až nabudúce.

Lucinka prvý deň po pôrode:

Lucinka druhý deň po pôrode: