Tehuľka Anka sa lúči….

Krásne koľajnice

Hovorím si, že možno to tak všetko malo byť, aby sme si uvedomili a vážili, ako veľmi sme teraz z Matúška šťastní. A to všetci traja – hrdý tatko, starostlivá sestrička Hanka a samozrejme ja, šťastná mamička – Anka.

Obrovskú radosť na začiatku vystriedal strach

Spomínam si, ako som zistila, že som tehotná. Bol to úžasná radosť, lebo sme si manželom druhé dieťatko už veľmi želali. No keď sme niekoľko mesiacov predtým na babyteste nevideli vysnívané dve čiarky, boli sme sklamaní a moc som už neverila, že to tentoraz pri meškajúcej menštruácii nie je planý poplach. No a nebol!

Spomínam si na tie tri dni, pre mňa neuveriteľne dlhé tri dni, keď som si test zopakovala a videla krásne dve čiarky. Samozrejme, som sa hneď objednala k doktorke, ktorá mi tento malý zázrak potvrdila.
Druhým šokom, no tentoraz nie až takým pozitívnym, bolo, keď mi doktorka povedala, že sa jej zdá, akoby vo mne rástli dva plody.

Vedomie rodenia a vychovávania dvojičiek ma riadne zobralo. No musela som opäť čakať. Týždeň som žila ako v sne a tŕpla, či lekárka potvrdí svoje podozrenie. Keď povedala, že dvojičky nebudú, tak mi odľahlo, že som si hneď povedala – dosť! Musím si odteraz svoje tehotenstvo užívať – už žiadne stresy

Choroby, polohy, nálady

Stresom som sa, samozrejme, tak ako každá mamička nevyhla. Malý Matúško mi v bruško občas pekne „zavaril.“ Začiatok tehotenstva mi ešte k tomu komplikovala črevná chrípka, neskôr kašeľ, musela som prekonať aj obavy a nasadiť si antibiotiká, lebo nič nezaberalo.

Potom nasledovala strašná únava, chudokrvnosť, ktorej som sa nevedela zbaviť, a tak, ako to má asi každá tehuľka, nevyhli sa mi hormonálne výkyvy a nálady. K tým zlým mi nepridalo ani to, keď Matúško veľmi dlho ležal opačne – koncom panvovým. Gynekologička to videla na cisársky rez, no nakoniec nás Matúš prekvapil a keď to už nikto nečakal, otočil sa. V napätí nás držal až do 32. týždňa.

Malý priberal, ja nie

Matúš, Matúš, poriadne si mi dal zabrať, ešteže si teraz také poslušné bábätko. Počas tehotenstva som mala aj obavy z toho, že som takmer vôbec nepribrala. Malý mal síce váhu v poriadku, no ja som počas tehotenstva nabrala len niečo vyše piatich kíl.

Malý však rástol a rástol, priberal a mne bol posledné týždne naozaj priťažký. V horúčavách som sotva dýchala, k tomu sa pridalo šialené pálenie nôh, ledva som nimi prepletala.

Neplánovaný a obávaný – cisársky rez

Pre môj stav mi preto pôrodníčka odporučila na konci 39. týždňa pôrodnicu a čípok na vyvolanie pôrodu.

Všetko začalo dobre a pôrod sa vyvíjal podľa plánu, no potom sa to pokazilo. Dlho sme sa trápili, no Matúš bol jednoducho priveľký a na svet sa mu nejako nechcelo. Nakoniec som teda skončila tak, ako som nechcela – na cisárskom. Keď si spomeniem na to, ako som sa cítila po ňom, aká som bola nevládna, som rada, že už to mám za sebou a úspešne.

Ďakujem…

Matúško však stál za všetku tú bolesť. Keď sa na neho pozerám, som šťastná. Naša rodina má už teda štyroch členov a som rada, že ste boli pri tom spolu so mnou. Na občas neľahkej, no napriek tomu jedinečnej ceste za bábätkom ma potešili vaše povzbudivé maily a po narodení Matúška aj blahoželania. Ďakujem.

Lúčiť sa ešte nebudem, veď možno jedna z vás sa stane tehuľkou a prevezme moje „žezlo“. Teším sa.

Vaša už ex tehuľka Anka