Tehuľka LIVE! – Bude to znova cisársky? zamýšľa sa Gabika, 32. týždeň

Cez tento týždeň sa mi podarilo stretnúť s kamarátkami zo strednej školy, a tak sme pospomínali na staré dobré časy a s tými mamičkovskými aj na naše prvé pôrody. Dnes som sa rozhodla, že vám opíšem môj, aby sme potom o pár týždňov mali s čím porovnávať.

Moje prvé tehotenstvo

Celé Adamkovské tehotenstvo som bola pokojná aj preto, lebo sa o mňa starala táto istá pani doktorka. Nestresovala som sa z pôrodu a razila som teóriu, že „raz to dieťa zo mňa aj tak musí vyjsť, nebudem ho predsa nosiť v sebe do druhej ľudovej“:-) a potom, zaplatila som si „epidurálku“, lebo sa mám rada.

Zaplatili sme si aj otca pri pôrode, tak ma hádam nenechajú trápiť, ako to robili za „prvej svetovej“. Chodila som poctivo na cvičenie pre tehotné a učila sa správne dýchať, pozorovala vystresované mamičky čakateľky, ktoré zachvátila panika už pol roka pred termínom. Bola som na prednáške, ako správne dojčiť. Zbežne prelistovala knihu na tému dieťa a matka a veľa, veľa chodila na prechádzky.

Upokojovala som sa, že keď to zvládne taká „trinástka z osady“, tak to zvládneme aj my:-). Z každej strany sme počúvali katastrofické scenáre, čo všetko nás čaká, tak som si hladkala bruško a Adamkovi sa prihovárala so slovami, aké to bude dobré dieťa, ktoré nechá maminku a tatinka v noci vyspať. S týmito myšlienkami v hlave mi ubehlo tehotenstvo relatívne bez nervozity.

Môj prvý pôrod

Adamko sa na svet nehrnul. Vypýtal sa k nám až dva dni po termíne. Kontrakcie ma zobudili skoro ráno okolo 3., a keďže som pokojná povaha, tak o 6. som zobudila manžela:-), že už je to tu. O 7. hodine ma prijali a napojili na monitor, potom spravili tie potrebné veci a mala som sa osprchovať v horúcej vode.

O 13. hodine prišla anestéziologička – hotový anjel – na „napichnutie epidurálky“ a kázali mi zavolať manžela. Mali sme šťastie, jedna sála bola voľná, tak sme sa tam presunuli. A čakalo sa… a čakalo.. a čakalo. A stále nič. Od obeda sa malinký nezosunul ani o kúsoček a pôrod nenapredoval. Tak mi vysadili epidurálku a čakali, či sa „to pohne“. A Adamko stále nič.

O 19. hodine večer som už bola hladná a unavená a napriek tomu šťastná, že manžel je so mnou a aj milá pani anestéziologička, ktorá nám robila spoločnosť. Po 19. padol verdikt od lekárov, že bábätko pôjde von cisárskym rezom, lebo majú podozrenie na omotanie pupočníkovej šnúry okolo krku.

Ani neviete, ako sa mi uľavilo. Konečne sa niečo dialo a vedela som, že o chvíľku bude po všetkom a toho drobčeka uvidím. Pri operácii som už zaspávala od únavy, ale Adamka mi na chvíľku priniesli ukázať. Bol dokonalý, pri vyberaní z bruška vôbec neplakal! Keď ma viezli z operačnej sály, stihla som ešte pár slov prehodiť aj s manželom, novopečeným tatinkom. Cítila som sa boľavo, ale úžasne.

Prežila som to! A keď som prežila iné veci, prežijem aj druhý pôrod, nech už bude akýkoľvek. Ja pevne verím, že bude taký fajn, ako ten prvý, aj keby mal byť opäť cisárskym rezom. A možno sa mi to s odstupom času zdá také zidealizované, neviem. Možno preto, že Adamko bolo usmiate a pokojné dojča, ktoré nechalo rodičov vyspať:-) a doteraz nás robí iba šťastnými.

O týždeň „dočítania!“

Vaša Gabika

Milí čitatelia, čakajú nás posledné dve fotenia Gabikinho bruška a zopár návštev v poradni. Sledujte s nami, ako sa zázrak vzniku života prevtelí do podoby krásneho bábätka!

Zázrak v 32. týždni tehotenstva vyzerá takto:

Komentár k obrázku nájdete tu