Tehuľka LIVE! – Môžem si sadnúť, prosím? 22. týždeň

Na dovolenke sme boli v Čechách, v kúpeľnom mestečku neďaleko Trenčína. Hotelík bol veľmi prijemný, kapacita asi pre 100 ľudí a personál neskutočne ústretový. Strava vynikajúca, hlásim plus 0,75 kg :-).

Pri balení som, samozrejme, doma niečo zabudla, tentoraz to bola rýchlovarná kanvica, ale ochotne nám ju na izbu poskytli. Keďže sme mali upršané počasie, manžel trávil najviac času so synom v bazéne a ten sa ho nevedel nabažiť. Dokáže zadržať dych a pozerať sa na dno, capkať rukami a nohami po hladine… je to taký malý vodníček.

Ja som ich pri tom pozorovala z ležadla a tie krásne momenty si užívala s nimi. Štyri dni ubehli, ani som sa nenazdala.

Kufre už sú dávno vybalené. Práčka oprala, čo sa len do nej zmestilo, a ja nostalgicky pozerám krásne fotky mojej rodiny… a malému v brušku hovorím, ako si určite aj on budúce leto užije s nami. A možno to stihneme ešte raz, kým pôjdeme do pôrodnice… uvidíme.

Moje bruško cestuje

Po ceste na dovolenku sme išli cez rôzne dedinky a serpentíny autom a tomu najmenšiemu sa to vôbec nepáčilo. A po pravde, ani môjmu žalúdku.

Cestovanie s bruškom všeobecne je pre mňa útrapa. Spomínam si, ako som sa minule vybrala so synom električkou do nákupného centra za petržalským mostom. Na takéto dlhšie trasy si vždy beriem so sebou kočík… keď ho už nôžky neposlúchajú, rád si v ňom odpočinie.

Ako sa nám tehuľkám žije v MHD

Samotné nastupovanie do akéhokoľvek dopravného prostriedku si však už vyžaduje pomoc. Kým som nebola tehotná, vyniesla som ho sama, dnes poprosím niekoho na zastávke, prípadne vodiča.

Toto by ešte ušlo, tá správna šou sa začína, keď sa už vezieme. Máme vymedzené presne dve miesta, kde sa dá s kočíkom postaviť, však? A presne dve miesta, kde si môžem sadnúť. Pri kočíku sa mi už zle stojí, lebo rukoväť mám presne v oblasti bruška.

Jedno prudšie zabrzdenie ma stojí veľa námahy a strachu, aby som si neublížila. Ja som asi mala to „šťastie“, že tu vždy sedeli dôchodcovia a na protiľahlej strane, kde majú vymedzené asi štyri miesta, nebolo nikoho. Tak som si sadla oproti. Samozrejme, že ma vodič upozornil, že tam nemám čo robiť a mám stáť na vymedzenom mieste.

Ja proti dôchodcom nič nemám, ale aby som sa musela vždy prosiť, aby mi uvoľnili…

Vy mamičky, čo ste to už zažili, si určite viete predstaviť to „nadšenie“ v ich tvárach. Až mi bolo trápne, naozaj som si naivne myslela, že budú mať trošku pochopenia. Veď aj tie dôchodkyne boli raz tehotné či mamičky s malým dieťaťom… alebo už zabudli?

Prepáčte, že som sa dnes vyventilovala, ale stalo sa mi to niekoľkokrát za sebou, a tak mi nedalo to tu nespomenúť.

… a ako sa nám žije v obchodoch

S touto skúsenosťou úzko súvisí aj nakupovanie v nákupných centrách. Keď idem na veľký nákup do supermarketu, pokladnice pre tehotné ženy a telesne postihnutých jasne označené aj piktogramami, sú vždy zatvorené. A tak mi nezostáva nič iné, len sa zaradiť k bežným pokladniciam a tam prešľapovať aj dvadsať minúť, kým príde rad aj na mňa.

Tak, a je to vonku. Hneď sa cítim lepšie! Zároveň ďakujem všetkým, ktorí majú pre nás pochopenie a snažia sa nám aspoň trošku uľahčiť toto síce krásne, ale aj náročné obdobie. Stačí, ak nás pustíte v MHD sadnúť si s úsmevom na tvári a hneď nám urobíte deň krajším.

O týždeň „dočítania“!

Vaša Gabika

A čo už človiečik má v jej brušku?

Komentár k obrázku nájdete tu