Tehuľka LIVE! Zuzka v 16. týždni: Naozaj zlý týždeň

Dúfam, že podobný týždeň ako tento uplynulý sa tak skoro nezopakuje. Mal síce aj pár pozitívnych momentov, no bol to ozaj boj. Keď mi je smutno, spomeniem si na naše bábo, čím sa utešujem. Dúfam, že drobcovi sa napriek všetkým stresom darí fajn.

Zdroj: archiv redakce

Tento týždeň nebol podľa mojich predstáv, preto sa mi o tom aj ťažko píše. Všetko to začalo hneď z ostra. S Marekom sme sa tešili, že uvidíme naše bábo, no „ultrazvukové divadlo“ sa nakoniec nekonalo.

Doktorka ochorela

Doktorka Radmila Sládičeková náhle ochorela, teraz je tých viróz v mojom okolí naozaj dosť. Sestrička z ambulancie mi ráno pred vyšetrením volala, že tehotenskú poradňu presunieme. Radosť a očakávania vystriedal smútok a sklamanie, no to zďaleka nebolo to najhoršie, čo sme tento týždeň prežili.

Tehuľkovský šatník

Potom som však na smútok zabudla, nasledovala radosť, no trvala, bohužiaľ len krátko. Tešila som sa, lebo mi prišlo moje prvé tehotenské oblečenie od kamarátky z Prahy.

Poslala mi krásne tehuľkovské riflové šaty a krtkovkovské nohavice na traky. Sadli mi ako uliate, sú úplne perfektné. Šaty už môžem nosiť a vydržia až do konca tehotenstva, rifle s trakmi si počkajú na obdobie, keď budem ako balón.

Nič mi nepomáhalo

Radosť však rýchlo skončila a ja som strávila dva večery v posteli. Dostavil sa nový príznak tehotenstva a nie práve pozitívny. Cítila som tupé bolesti hlavy v čelovej oblasti, ktoré nie a nie ustúpiť.

Potrebovala som len ticho a pokoj. Bolo mi ozaj hrozne, ľahla som si, no nevedela som si nájsť polohu, ktorá by mi vyhovovala a v ktorej by bolesť ustúpila.

Nič, ale vôbec nič nepomáhalo, musela som to trpieť až dovtedy, kým som od únavy nezaspala.

Plány zmarené

Po týchto mukách v posteli prišiel víkend. Tešila som sa, lebo sme si s Marekom plánovali maľovanie haly v našom byte.

Hala v bratislavských bytoch je taká čudná miestnosť, kde sú dvere do ostatných izieb a kuchyne. Mne sa to moc nepáči, ale vyriešili sme to tak, že Marek z tohto priestoru urobil pracovňu a odkladací priestor. Máme tu dve veľké posuvné skrine a dlhý stôl s počítačom, písacie potreby a iné podobné vecičky. Je to síce malé, no útulné.

Náš plán vymaľovať trvá už asi tri roky, vtedy nás totiž vytopili a ešte sme s tým stále nič neurobili. Takže táto slávnostná chvíľa mala prísť cez víkend, no nakoniec bolo všetko inak.

V sobotu sme boli okrem toho pozvaní na návštevu k našim kamarátom, ktorí majú 8-mesačného chlapčeka. Veľmi sme sa tešili, chcela som si obliecť aj nové tehuľkovské šaty a samozrejme, som plánovala pokecať a nabrať rady a skúsenosti. No ani to sa nestalo. Bohužiaľ…

Dobre to dopadlo

Prišlo totiž to najhoršie – Marekov záchvat, je to dôsledok jeho operácie… Dostavil sa nečakane v sobotu doobeda. Nemám silu opisovať, čo všetko sa dialo a ako, no som rada, že sa to nakoniec dobre skončilo.

Veľmi som sa bála, bola som vystresovaná a bábätku sa to tiež moc nepáčilo, lebo ma potom bolelo bruško. Potom som sa celý deň starala o môjho Marečka, bol spavý, unavený a vyčerpaný. Nič príjemné, ozaj nikomu to neprajem.

V nedeľu sme sa už mali lepšie, ráno sme vstali s úsmevom a počasie nám prialo, tak sme vyrazili na prechádzku ku Štrkoveckému jazeru nakŕmiť labute a kačičky suchým chlebíkom.

Marek bol ešte stále dosť vyčerpaný, čo sa odrazilo na poobednom odpočinku, no potom už bol skoro fit, takže aj mne sa na tvár vrátil úsmev.

Dúfam, že ďalší týždeň bude lepší, držte palce..

Zuzka a Marek