Tehuľka LIVE! Zuzka v 9. týždni: Utajené prekvapenie

Hoci sa tento týždeň niesol takisto v znamení lekárov, bol oproti minulému skvelý. Najdôležitejšie je, že krvácanie sa už nevrátilo! Musím však stále oddychovať a nestresovať sa. No aj vďaka PNke sa mi podarilo prekvapiť môjho Mareka…

Zdroj: archiv redakce

Po prepustení z nemocnice som sa mala do troch dní hlásiť na kontrolu u svojej gynekologičky. K doktorke Sládičekovej som šla doslova so stiahnutým žalúdkom. Stále som mala obavy, či je všetko OK.

Prvorodičkám sa to vraj stáva

Už samotné sedenie v čakárni bolo neskutočne dlhé a najmä som mala stále strach, čo mi povie doktorka. No tento môj nepríjemný pocit nečakane prešiel do úsmevu.

Po vstupe do ambulancie som ukázala správu z nemocnice, doktorka si ju prečítala a opýtala sa ma, ako sa cítim teraz. „Teraz mi je už celkom fajn,“ vyhabkala som ešte stále nesmelo. „Krvácanie úplne prešlo a bolesti podbruška mávam len sem-tam večer.“

Potom prišiel na rad ultrazvuk, na ktorý som čakala. Dopadol super!! Bábo si užíva slobodu môjho bruška, srdiečko mu pekne bije a jeho veľkosť je zodpovedajúca 9. týždňu tehotenstva.

Ten neskutočný výdych a uvoľnenie, ktoré prišlo, vám ani neviem opísať. Doktorka ma ďalej upokojovala slovami: „Nebojte sa, buďte pokojná, prvorodičkám sa to stáva.“ Neskôr mi ešte pripomenula, že sa najmä nemám stresovať.

V duchu si vravím, to je jasné, lekárka má predsa pravdu, no poznáte to, neviem si zakázať aj chmúrne myšlienky. Hádam to už bude lepšie. Musím si veriť tak, ako mi verí Marek. Ešte pred odchodom z ambulancie mi doktorka prízvukovala pokoj, oddych a v prípade problémov, mám vraj hneď prísť.

Okrem gynekologičky som cez týždeň stihla zájsť aj na EKG. To dopadlo dobre. Hurá, hurá.

Do nohavíc sa ešte zmestím…

Pocity na PNke mávam rôzne, dobré i zlé, závisí to asi aj od môjho fyzického stavu. Výrazné telesné zmeny ako nevoľnosť či priberanie alebo divné chute zatiaľ nepociťujem. Kamaráti sa ma pýtajú, ako mi je, či mávam ranné nevoľnosti, no ja s úsmevom odpovedám, že ani nie. Akurát spomeniem, že problémy sú, ale niekde inde, no už sa cítim fajn a aj to tak je.

Akurát mi prekáža, že pri dotyku ma dosť bolia prsia. To samozrejme, nevyhovuje môjmu chlapovi, ktorý sa ma rád dotýka.

Čo sa týka priberania, o tom je asi skoro hovoriť, do nohavíc sa zatiaľ zmestím. Uvidíme ale časom, čo sa so mnou stane. Sama som zvedavá, koľko naberiem, no nechám to na prírodu.

A jednu vec predsa mám od tehotenstva novú – grganie. Je to čudné, ale stále sa mi grgá, či som hladná či smädná, no stále.

Bábätko na ultrazvuku ešte v 8. týždni – 0,57 cm.

Happyyyy birthdayyyy

Počas PNky ma čakala jedna dôležitá udalosť. Príprava na tajnú oslavu Marekovej 30-ky. Keďže som mala celú prípravu na starosti, bála som sa, ako to budem riadiť z domu. No môj skvelý brat sa k tomu postavil ozaj úžasne a veľmi mi pomohol. Čo som mu povedala, to doslova aj spravil.

Potom som už len čakala a tešila sa na piatkový večer. Všetko sa mi pred Marekom podarilo utajiť a vyšlo to! Marek bol úplne hotový, do poslednej chvíľky netušil, o čo ide.

Scenár bol takýto: Marekovi som nakázala byť najneskôr o pol siedmej večer doma. Keď prišiel, vravím mu: „Zlato príde pre nás limuzína.“ Tomu samozrejme, neveril, a tak to aj malo byť. Kamarát nás odviezol do neďalekého podniku, a to už Marek začal tušiť, že sa niečo deje. No ja som sa tvárila, že nič a bola som ticho, až kým sme neotvorili dvere na podniku, kde vo vnútri už čakali všetci ľudia.

Boli zorganizovaní tak, že po Marekovom vstupe vykríkli a začali spievať: „Happy birthday…“

Keby ste videli jeho tvár…Tú radosť, no možno aj hnev, že tom všetko utajila, hoci to všetci vedeli, len on sám nie.. Skvelé! Všetko vyšlo, ako som si predstavovala, Marek bol šťastný. Doniesla som mu tortu v tvare jeho obľúbenej motorky, sfúkol sviečky, ďakoval a usmieval sa…

Ja som sa tešila tiež a som rada doteraz a dokonca dvojnásobne, krvácanie sa totiž zatiaľ nevrátilo.

Držte palce, nech to tak aj ostane

Vaša tehuľka Zuzka

Ako to vidí otec dieťaťa Marek

Predošlé dva týždne boli zaujímavé a napínavé z každej stránky. Zuzka je raz tak, raz tak… Mal som strach, keď ju hospitalizovali, že čo bude, lebo doktorky povedia len tak 50 percent. Ale dopadlo to fajn…

Tuším, začnem veriť tomu, že naše zdravotníctvo ide dobrým smerom.

Zuzička sa mi zatiaľ moc nemení a s tou prípravou tajnej oslavy ma ozaj dostala. Občas má bolesti, ale myslím, že to patrí k tomu. Veď aj my chlapi máme občas bolesti a vraj častejšie ako ženy..
Teším sa, keď príde tá úžasná chvíľa a Zuzka bude stáť bezradne pred skriňou: „Mareeeek, čo si mám obliecť? Nič nezapnem..“ No a ja jej poradím, samozrejme: „Tepláky láska, tepláky..“

A jej grganie je tiež celkom zábavné, no teším ju známym heslom: „Veď kto grgá a p..i zdravie si tvrdí.“

A s týmto pravdivým heslom sa zatiaľ lúčim…

Marek