Tehuľka Romana 1. týždeň po pôrode: Ako prišiel Matejko na svet

Konečne vás môžem pozdraviť spolu so svojimi dvoma zázrakmi. Nakoniec som napriek svojim obavám nemusela čakať až do termínu a môj druhý synček prišiel medzi nás presne dva týždne pred stanoveným termínom pôrodu.

Zdroj: archiv redakce

Hoci nám pani doktorka na vyšetrení v nemocnici 25. 7. dávala ešte čas, ja som už na druhý deň cítila, že sa to asi blíži. Nevládala som vôbec chodiť, všetko ma ťahalo k zemi, tak som si hovorila, že meniny Jakubka, mojej mamy a starej mamy asi už neoslávim. Na víkend prišla aj sestra s rodinkou, tak som sa s nimi stihla iba zvítať a odišla som do pôrodnice. Keď som vystupovala z auta, odtiekla mi plodová voda a ja som vedela, že domov si už svoje bruško ponesiem v náručí.

Matejko prišiel na svet po 4 a pol hodinách a na moment, keď mi ho položili na brucho, naozaj nikdy nezabudnem. Mám pocit, že to bol pre mňa ešte silnejší zážitok ako pri narodení môjho prvého syna. A môj úžasný manžel ma po celý čas podporoval a pomáhal mi, hoci len cez telefón, keďže nemohol byť pri pôrode. Aj vďaka jeho podpore, podpore mojej sestry a rodičov, ktorí to, hoci na diaľku, prežívali so mnou, som sa na pôrodnej sále necítila sama. Takže vďaka za pomoc. Ešte raz ďakujem aj celému tímu v pôrodnici, lekárom, sestrám na pôrodníckom a novorodeneckom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Právom získali titul najlepšej pôrodnice na Slovensku.

Matejka som mala, našťastie, pri sebe v izbe a aj vďaka tomu sa mi rýchlo spustilo mliečko a z Matýska sa rýchlo stal veľký papkáč. Deň pred plánovaným odchodom domov však dostal novorodeneckú žltačku, tak sme si pobyt v pôrodnici trošku predĺžili.

Veľmi milo ma prekvapilo, že oproti mojim skúsenostiam s prvým synčekom na novorodeneckom oddelení tentoraz nebol problém zavolať ma k hladnému bábätku skôr, ako boli hodiny určené na kŕmenie, a mohla som ho prísť nakŕmiť aj v noci, hoci od pol jednej do pol siedmej ráno mamičky, ktoré majú detičky na novorodeneckom oddelení, ich kŕmiť nechodia. Deti so žltačkou sú totiž viac spavé a väčšinou sa vraj nebudia. Ja som však na nočnom kŕmení trvala a som rada, že mi to bez problémov umožnili.

Konečne prišlo krásne piatkové ráno, keď mi lekárka oznámila, že môžeme ísť domov. Už som sa nevedela dočkať, keď budem s oboma svojimi synčekmi. A keď sa k nám pridá aj náš tatinko, bude moje šťastie dokonalé. Musím však povedať, že hoci som bola šťastná, že sme prišli domov, trošku mi chýbal náš „krúžok mamičiek z pôrodnice“, to, ako sme sa vzájomne podporovali a prežívali každé úspešné priberanie detičiek či ústup žltačky.

Búrka hormónov, ktorá so mnou od pôrodu lomcuje, spôsobuje, že všetko prežívam oveľa intenzívnejšie a ani lúčenie s ostatnými mamičkami sa neobišlo bez sĺz. Vďaka Facebooku však môžeme zostať v kontakte a sledovať, ako nám budú rásť naše malé zázraky.

Takže asi toľko k našim prvým spoločným dňom. Budúci týždeň nás čaká Matejkovo prvé lekárske vyšetrenie a mňa behanie po úradoch. Tak mi držte palce, nech to všetko čo najrýchlejšie zvládnem a ja sa vám opäť ozvem so všetkými novinkami. Do čítania opäť v utorok.

Zdravia vás vaša už maminka Romana, Kubko a Matejko