Tehuľka Romana 10. týždeň po pôrode: Tortová slávnosť

Opäť na cestách

Keďže náš tatinko pokračuje v liečení svojho chrbátika v kúpeľoch, s chlapcami sme sa opäť vybrali k babke a dedkovi. Pred odchodom sme ešte stihli ranné plávanie, Kubkovo kontrolné vyšetrenie na nefrológii aj spoločný obed s tatinkom. Na nefrológii bol Kubko veľmi šikovný, hoci padlo zopár slzičiek. Keďže mu v troch mesiacoch operovali jednu obličku, dvakrát do roka musíme chodiť na kontrolné vyšetrenia. Našťastie bolo všetko v poriadku a my sme mohli spokojne odcestovať.

Chlapci, chvalabohu, hneď za Brnom zaspali, a tak som sa mohla plne venovať šoférovaniu. Keďže cesty boli plné áut, spánok detí som uvítala. Nie je nič horšie, ako keď musíte riešiť zložitú situáciu na ceste a dieťa vás otravuje neustálymi otázkami. Kubko ma v poslednom období zamestnáva svojou otázkou: „Tamtá značka hovorí…?“ Takže okrem značiek áut a pív už spoznávame aj dopravné značky. A keďže Kubko je na nezastavenie, kým mu neodpoviem, tak svoju otázku bude opakovať neustále dokola. Ešteže Matýsek každú cestu prespí. : -) Dúfam, že mu to ešte dlho vydrží.

Prečítajte si tiež:

Ten najlepší lekár pre moje bábätko
Ako na nádchu a kašeľ bez chémie
Proti horúčke a chorobám detí pomôžu bylinky a zábaly

Keď dojčenie bolí

Babička nám ochorela, takže sme si nakúpili vitamínky, aby sme neprepadli jesenným chorobám. Našťastie sa im zatiaľ úspešne vyhýbame, a tak dúfam, že to tak aj zostane. Pohotovosť nás však neobišla, tentoraz som ju musela navštíviť ja. Dostala som zápal prsníka, a to taký silný, že som mala problém aj šoférovať. A to ani nehovorím, ako som si „užívala“ dojčenie. Beriem antibiotiká a našťastie mi hneď zabrali, takže už aspoň nemám bolesti.

Trošku som sa vyľakala, keď začal mať Maťko zelenú stolicu, pretože lekárka mi povedala, že to znamená, že dieťa je hladné. Keď mal Jakubko 6 týždňov, musela som ho z rovnakého dôvodu začať dokrmovať a dodnes to považujem za svoju najväčšiu rodičovskú prehru. Veľmi som chcela plne dojčiť, ale, bohužiaľ, nebolo to možné. Preto keď som pri Maťkovi mala mlieko aj na rozdávanie, veľmi sa mi uľavilo. Našťastie, zelené stolice mal iba jeden deň, zrejme mu teda nechutilo mliečko s príchuťou antibiotík. Teraz dojčím oveľa častejšie a Maťko je trošku nervóznejší, ale dúfam, že keď ich doberiem, bude opäť všetko v poriadku.

Žeby zúbky?

Občas mám pocit, akoby Maťka začínali trápiť zúbky. V desiatich týždňoch sa mi to zdá príliš skoro, ale má všetky príznaky – je nervóznejší, veľa slintá a stále si obhrýza pästičky. No keďže sme mali problémy s dojčením, možno je to tým. O týždeň nás čaká ďalšia poradňa, tak uvidím, čo nám na to povie detská lekárka.

Vitaj medzi nami, Matejko!

Konečne sa nám podarilo osláviť príchod Matejka na svet a usporiadali sme mu „tortovú slávnosť“. Keďže sme deti nekrstili v kostole, rozhodli sme sa urobiť im oslavu bez krstín, aby neboli ochudobnené. 🙂 Keďže torta nesmela na oslave chýbať, náš tatinko ju nazval „tortová slávnosť“. Najväčšiu radosť z torty mali Kubko a dvojročný bratanček Timko a najviac sa im páčilo, keď do nej mohli vŕtať prstíkmi. 🙂 Hlavné však je, že sa zabavili a my sme mali dobrôtku ku káve.

A keďže sa Matejko dožaduje svojej večere, ja sa s vami lúčim a želám vám krásny týždeň. Tak dočítania opäť v utorok.

Romana, Robert, Kubko a Maťko