Tehuľka Romana 3. týždeň po pôrode: Materský kolotoč

Zdravím vás, milé mamičky, milé tehuľky a ostatní čitatelia Babywebu. Keďže času je čoraz menej a menej, píšem Vám počas poobedňajšej siesty, keď moje poklady spinkajú. Dúfam, že vydržia aspoň dovtedy, než vám opíšem, ako sme prežili ďalší spoločný týždeň.

Zdroj: archiv redakce

Začiatok týždňa bol dosť hektický, keďže som so svojimi deťmi zostala prvýkrát sama. Ráno sme ešte celkom dobre zvládli, keďže Matýsek sa stihol napapať, kým Kubko ešte spinkal. Na obed to už také ružové nebolo. Kým som ukladala Kubka spať, Maťko sa práve zobudil a dožadoval sa svojho obeda. Keďže sa Kubka maximálne snažím o nič neukracovať, obvyklé tri rozprávky o Krtkovi som mu rozprávala s Matýskom prisatým na prsníku.

Samozrejme, hneď ako sa mi ho podarilo nakŕmeného a prebaleného uložiť, Kubko potreboval cikať. Keď konečne zaľahol, zobudil sa môj druhý pokladík a tak to pokračovalo takmer dve hodiny. Takže keď konečne zaspali, s úľavou som si vyložila nohy a dopriala si zaslúžený odpočinok. Našťastie do konca týždňa sa mi podarilo ich režimy celkom dobre skĺbiť, aby som ich na obedňajší spánok ukladala po jednom. Horšie je to už večer. V jeden deň mal Maťko bolesti bruška a asi dve hodiny som ho kolísala, až napokon vyčerpaný plačom zaspal. Odvtedy sa kolísania dožaduje každý večer, takže Kubka ukladá spať babička.

Pri Kubkovi som vôbec nepoznala, čo je to uspávať bábätko na rukách. Prebaleného a nakŕmeného som ho jednoducho položila do postieľky a zaspinkal sám. Súčasný stav s Maťkom je teda pre mňa úplná novinka a neviem, ako ho riešiť. Nechcem ho naučiť zaspinkávať hojdaním na rukách, ale pri mne spokojne spí a hneď ako ho položím do postieľky, spustí krik. Viem, že to len skúša, ale neviem, ako ho to odnaučiť. Máte niekto dobrú radu?

Počas dňa o Maťkovi takmer neviem. Viem, že keď prespinká väčšinu dňa, nemôžem chcieť, aby spal celú noc, ale budiť ho mi pripadá príliš kruté. A hlavne po skúsenostiach s Kubkom, ktorého som na radu lekárky budila na papanie, Maťka budiť nechcem.

Kubkovi som tým úplne rozhádzala režim a nechcel ani papať, ani spať. Maťko sa veľmi dobre cíti v kočíku a vydrží v ňom 3 hodinky spinkať. To zasa vítam z toho dôvodu, že keď nespinká, stále by papal. A keďže sa snažím dodržiavať aspoň jedenapolhodinový odstup medzi papaniami, som radšej, keď spinká. Trpezlivosť asi nebude patriť medzi jeho silné stránky. Keď chce papať, musí mliečko dostať hneď. A môžem povedať, že tak aj vyzerá – plné líčka, záhybčeky na stehnách, no rastie nám malý valibuk. 🙂

No aj napriek prebdeným nociam si svoje deti užívam a najväčšou odmenou pre mňa sú ich úsmevy. A keď Kubko začne Maťka hladiť po líčku a dá mu opatrnú pusu na hlavičku, tisnú sa mi slzy do očí. Vtedy si vravím, že pre tieto chvíle to stojí za to. A preto radím všetkým ženám, ktoré váhajú so založením rodiny zo strachu, že stratia svoj život – áno, všetko sa zmení, budete unavené, často frustrované a neisté, ale byť matkou je tá najkrajšia úloha, akú môžete mať. A keď sa na vás vaše dieťa usmeje, dá vám pusu či vás objíme, budete vedieť, že ste si darovali ten najkrajší dar na svete.

Želám vám krásny týždeň a s mojimi pokladmi sa na vás budeme tešiť opäť v utorok.

Zdravia vás vaša už maminka Romana, Kubko a Matejko