Tehuľka Romana 9. týždeň po pôrode: Nočná mora všetkých mamičiek

Denný spánok a nočné „pokecy“

Nášho malého cvrčka baví nočný život čím ďalej, tým viac. Cez deň krásne spinká a keď bdie, stačí mu, že je v miestnosti s nami a nedožaduje sa žiadnej veľkej pozornosti. No hneď, ako príde večer, má chuť porozprávať nám všetko, čo cez deň zažil. Najhoršie na tom je to, že aj keď ho chcem vyhrešiť a vysvetliť mu, že už je čas na spánok, hodí na mňa ten svoj šibalský pohľad a široký bezzubý úsmev a má vyhraté.

Našťastie však už nepotrebuje nočné prechádzky, respektíve ani tie už nezaberajú, pretože keď sa s ním tatinko vráti o polnoci domov, hneď je hore a pokračuje vo svojom spevavom monológu. Zistili sme teda, že je lepšie nechať ho, nech si „pokecá“, a nasilu ho neuspávať. On sa rýchlejšie unaví, takže zvyčajne do 23:00 zaspí. A ja si pomaly zvykám, že ho asi nenaučím zaspávať o 20:00 ako Kubíka. Teda aspoň zatiaľ.

Čítajte tiež:

Spánok dieťaťa

Škôlka volá

Ďalšia tragédia maminky – Kubko mi začal chodiť do škôlky. Zatiaľ síce len na jedno dopoludnie, ale aj tak ťažko znášam, že mi tak rýchlo rastie. Stále si myslím, že deťom by mal niekto zakázať vyrásť a dospieť. Ani neviem, ako prežijem až mi raz povie, aby som mu dala pokoj, keď sa s ním budem chcieť pomaznať. A už vôbec neviem, ako zvládnem, až sa mi raz chlapci budú chcieť oženiť. Obávam sa, že moje nevesty to so mnou budú mať ťažké. : -)

No späť k škôlke. Po prvej návšteve chcel ísť Kubko do škôlky každý deň a stále nosil na chrbátiku svoj škôlkarský batoh, ale keď som ho tam doviedla druhýkrát, chytil sa ma za nohu a so slzičkami v očiach ma nechcel pustiť. Tak si viete predstaviť, ako som odtiaľ odchádzala. Tretíkrát ho tam viedol tatinko, lebo ja som na to nemala nervy. Takže tatinko je teraz ten zlý, kto ho tam vodí, a ja som tá dobrá duša, ktorá ho vezme domov.

Aby ste si však nemysleli, že sme rodičia, ktorí ho nútia do niečoho, čo nechce. Kubko je totiž dieťa, ktoré vie, čo na rodičov funguje, a slzičkami nás len vydiera. Hneď ako odídeme, je spokojný a v pohode škôlku zvláda. A musím sa priznať, že mne to dopoludnie tiež pomôže, aby som si oddýchla, a bez výčitiek sa môžem naplno venovať Maťkovi. Dúfam teda, že zakrátko bude Jakubko do škôlky chodiť rád.

Usmievavé slniečko

Maťko sa už začína zaujímať o prvé hračky. Nad postieľku mu pripájam hrazdičku a keď ho nechám v postieľke, zabávam sa na tom, ako sa so zvieratkami na hrazdičke „rozpráva“. Už to nie je to maličké bábätko, ktoré len leží a spinká, ale malý človiečik, ktorý nás dokáže rozosmiať. Je úžasné pozorovať, ako spoznáva svet okolo seba, a keď sa nám podarí vyčariť na jeho tváričke úsmev, je to ten najkrajší pocit na svete.

Len čím ďalej, tým viac musíme dávať pozor na Jakubka, pretože by sa už chcel s bračekom hrať a stále mu nosí hračky, prípadne ho chce kŕmiť tým, čo práve je on sám. Som veľmi rada, že má svojho bračeka rád a stará sa o neho, nosí mu cumlík, prípadne mu spieva, keď plače. Dúfam, že sa budú mať stále radi a že si budú rozumieť.

Na Babywebe tiež nájdete:

Prvé dni v škôlke – ako ich zvládnuť?
Spánok cez deň a v noci
Základná hygiena

Deti sú naozaj tým najkrajším darom na svete, ale zároveň mám obrovský strach z toho, či ich dokážem dobre vychovať a zabezpečiť, pretože ak niečo nezvládnem, reparát asi nebude možný. Dúfam, že sa vo výchove dopustím čo najmenšieho počtu chýb, aby som na svoje deti mohla byť stále taká hrdá, ako som na ne hrdá dnes.

Myslím, že podobný strach z tej obrovskej zodpovednosti, ktorá leží nám rodičom na pleciach, máte aj vy, takže mi hádam odpustíte, že dnes končím takto vážne. Želám vám pevné nervy a veľa síl pri výchove vašich ratolestí a krásne úsmevy na ich tváričkách.

Tak dočítania opäť v utorok.

Romana, Robert, Kubko a Maťko