Úskalia striedavej starostlivosti

Tradičný spôsob, keď dieťa zostáva pri matke a otec dochádza na vopred dohodnuté návštevy, už mnohým otcom nevyhovuje. V poslednom čase sa ako vhodná môže zdať striedavá starostlivosť. Dieťa má v rovnakej miere zaistený kontakt s obidvoma rodičmi a tí sa na výchove svojho potomka v rovnakej miere podieľajú.

Ideálne riešenie?

Mnoho rodičov je veľmi pracovne vyťažených, a tak im takáto forma vyhovuje, môžu plánovať čas, ktorý budú viac venovať práci a ktorý budú tráviť s dieťaťom. Toto riešenie sa môže zdať úplne ideálne.
V každom prípade, situácia sa mení vo chvíli, keď je detí viac a každé má iné záujmy a koníčky, inokedy sústredenia a tréningy. A ešte viac sa situácia komplikuje, ak partneri zakladajú nové rodiny, v ktorých sú ďalšie deti.

Dva domovy

Je možné pýtať sa, či dieťa je schopné mať dva domovy a akú stopu to v ňom zanechá pri zakladaní vlastného domova. To, že by malo vlastný domov, v ktorom by sa striedali jeho rodičia, je pre mnoho ľudí úplne nepochopiteľné. Rodičia predsa nemôžu meniť bývanie. Pre dieťa je to však rovnaké.

Striedavá starostlivosť

Striedavá starostlivosť zaisťuje rovnaké práva rodičom, teda nemusí byť už taká ohľaduplná, a ako sa dnes moderne používa „friendly“, k samotnému dieťaťu. Prvoplánovo sa zdá, že dieťa má nárok na rovnaký kontakt s obidvoma rodičmi, ale pri hlbšom pohľade je nám jasné, že ani v nerozvedených rodinách, kde rodičia žijú spoločne, sa na starostlivosti nepodieľajú úplne rovnako.

Rozdelenie rolí

V mnohých rodinách predsa len otec prichádza domov neskôr a mamy zaisťujú starostlivosť o jedlo, úlohy, oblečenie, najmä u najmenších detí. Ale takisto to môže byť naopak, matka je v práci viac a starostlivosť zaisťuje otec (v takej situácii je skôr namieste zveriť dieťa do starostlivosti otca). Teda model striedavej starostlivosti ani nevychádza z prirodzene rozdelených rolí v starostlivosti o potomka.

Kde je doma?

Iste môžete namietnuť, že tento tradičný model je už prekonaný a mnohí otcovia sa dnes na výchove podieľajú naozaj oveľa viac. Ale ak dieťa strieda domov napríklad po týždni, dokáže si vôbec niekde vybudovať stabilné prostredie, kde sa cíti doma a bezpečne? Nevyhnutne sa k tomu musí prirátať aj to, že partneri, ktorí sa rozišli, sa veľmi pravdepodobne líšili aj v predstavách o výchove a zaobchádzaní s dieťaťom.
Tak jeden týždeň dieťa zažíva jeden model výchovy a života a druhý týždeň to môže byť celkom iné. To v období, keď sa učí, čo je správne a ako to v živote chodí, môže byť preň veľmi zmätočné. A to stále hovoríme len o deťoch, ktoré nemajú nijaké problémy, a o rodičoch, ktorí spolu dokážu priateľsky a otvorene komunikovať a sú ochotní pristúpiť na rôzne kompromisy.

Ťažkosti spolužitia

Ak sa partneri rozišli, mnohokrát zakladajú nové rodiny s ďalšími deťmi. Taká rodina má ťažšiu situáciu už na samom počiatku – jeden z partnerov si musí vybudovať vzťah k „cudziemu“ dieťaťu, musí zvládať situácie, keď sa ďalší potomok zo súčasného partnerstva pýta, kam starší súrodenec odchádza. Táto rodina si musí vytvoriť rôzne putá, aby fungovala ako rodina, a na to treba, aby spoločne trávila dostatok času. Keď však starší potomok strieda domovy, je pre rodinu veľmi ťažké sa zžiť.

Jeden domov

Možno teda model, keď si druhý z rodičov berie potomka každý druhý víkend, v prípade nejakých prázdnin i predĺžený, a trávi s ním dlhší čas počas veľkých prázdnin, môže byť pre všetkých oveľa prínosnejšie.
Dieťa má stabilitu jedného domova, matka (či otec) zaisťuje bežnú starostlivosť a povinnosti, ale má možnosť tráviť s dieťaťom aj voľný čas, a v ďalších časových úsekoch má dieťa možnosť poznať, ako otec (matka) žije. Všetci môžu lepšie plánovať čas tak, aby sa dieťaťu venovali a poskytli mu optimálnu starostlivosť.

Ani jeden z rodičov nemá právo druhému brániť v styku s dieťaťom. Časy, keď otec mal povolenú návštevu raz mesačne na dve hodiny, sú v rodinách, kde otec nijako matku či dieťa neohrozuje, dávno preč. Extrémne vymáhanie práva „pol na pol“ je teda možno pre mnoho detí skôr na škodu.