Už máme mesiac

Je to sranda keď už začínajú reagovať na naše hlasy a usmievajú sa na nás. Už to nie sú len také mimovoľné úškrny, už sú to úsmevy venované nám. Že by sme mali už nejaký režim nemôžem povedať, zatiaľ sa stále len snažíme si nejaký vytvoriť. Ževraj po prvom mesiaci je to už lepšie, no neviem, stále sme nevyspatí. Tak veľmi nám s mužom už chýba poriadny spánok aspoň tri hodiny v kuse, že niekedy zaspíme počas kŕmenia a zobudia nás až deti keď sa začnú jedovať že im vypadla fľaška z úst. A kto vie ako dlho sa nervačia pokiaľ začneme reagovať.

Rozbiehame kojenie

Keďže sú deti už väčšie, silnejšie a aj viac hladné, tak sme sa vrátili naspäť ku kojeniu. Keď sme boli v pôrodnici skúšali sme to, ale boli príliš malinkí a slabí na to, aby vládali silno sať. Tak som si povedala že to skúsime keď budú mať na to viac síl. Teraz prišiel ten správny čas. Vždy pred kŕmením z fľašky si ich najskôr priložím a detičky krásne a silno ťahajú. Nie len že mi ušetria čas a robotu s odsávaním, ale už sa mi nezapalujú prsia zo zle odsatého mlieka. Ani tá najvymakanejšia odsávačka akú sme zohnali nenahradí ťah bábätiek. Všetko mliečko pekne vysajú a ja im dám na oblátku tú najlepšiu výživu akú môžu vôbec mať.

Má to len jeden háčik, mám z toho úplne doničené bradavky, moc to bolí. Chvíľku trvá pokiaľ si bradavky na to zvyknú tak zatiaľ mi nič iné nezostáva len zatnúť zuby a vydržať. Po každom kojení si ich natrjem lanolínom, vtedy sa mi aspoň troška uľaví. Na kojenie som sa veľmi tešila, všade som o kojení čítala aká je to nádherná intímna chvíľka venovaná len mamičke a dieťatku, ale teraz mi to vôbec tak nepripadá. Skôr je to o pretrpení so slzami v očiach tých pár minút kým sa dieťa naje. Stále dúfam že sa to zlepší a stane sa tá naša chvíľka aj pre mňa nádherná.

Čudné zvuky

Ďalšia vec o ktorej som vôbec netušila je, že bábätká vydávajú stále nejaké čudné zvuky. Neviem či to robia všetky deti, ale tie moje mékajú, krochkajú, ako keby pokašliavajú, škriekajú atď. Najprv som si myslela že ich asi niečo bolí, alebo sa im niečo nepáči, ale zistila som, že to robia stále a úplne mimovoľne, aj zo spánku. Začali to robiť asi tak pred dvoma týždňami a v noci sme sa stále na tie zvuky budili a nakúkali do postieľok, ale teraz sme si už na to zvykli a smejeme sa na tom.

Niekedy to tu znie ako v zoo, z jednej postieľky sa ozýva niečo ako malá kozička asi že „e-e-e“ to robí chlapček a z druhej ide krochkanie a to vydáva dievčatko. No strašne sú smiešni a to nehovorím o tých ksichtíkoch ktoré dokážu vystrúhať. Niekedy je s nimi veľká sranda a naozaj sa nasmejeme.

Bordel ako po výbuchu

Ako som už spomínala, nič iné okrem kŕmenia, prebaľovania, odgrgávania a natrásania nerobím. Nemám čas sa ani vyspať, takže keď náhodou obidve deti zaspia naraz a zrazu nám ostane voľný čas na dve hodinky, je veľmi dôležité si zvážiť priority a rozmyslieť si, či čas využijem na sprchu, jedlo, spánok, domáce zvieratká alebo na varenie a upratovanie. Takže väčšinou si vyberám sprchu a spánok a potom jedlo a zvieratká. Upratovanie a varenie sú pre mňa momentálne vysoký nadštandard, to sa mi podarí len keď je mamina u nás na brigáde celý deň a stráži deti.

Našťastie existujú reštaurácie a donášky, takže jedlo by sme mali vyriešené a čo sa týka upratovania, musela som sa zbaviť mojej obsedantno-kompulzívnej poruchy, lebo by mi asi preplo. Proste si tú ulepenú dlážku od mlieka nevšímam, ani ten prach na všetkých policách, ani tie omrvinky na gauči a snažím sa ignorovať aj ten pohľad do zrkadla kde vidím stále strapaté vlasy, neoholené nohy, kruhy pod očami a zúfalý pohľad. Veď na to sa dá celkom ľahko zabudnúť keď začujem škrekot hladných detí.

Majka