V kúpeľni nie je žiadne strašidlo

ANI MALÁ CHYBA SA NEZABÚDA

Emilova matka dobre vie, kde sa stala chyba, prečo sa jej chlapček pustí do kriku, len čo sa blíži koniec kúpania a ona siahne po fľaštičke so šampónom. Pred pár týždňami sa mu nešťastnou náhodou dostalo trochu šampónu do očí. Na ten nepríjemný zážitok nedokáže zabudnúť a už vopred má z umývania hlavy hrôzu. Iné deti sa však bránia tomuto úkonu z príčin, ktoré nie sú až také jasné. Dá sa len odhadovať, že majú niečo spoločné s ich rozvíjajúcou sa psychomotorikou.

OČI PRED SVETOM NEZATVÁRA

Vo veku, keď dieťa spraví prvé krôčiky a neustále objavuje úžasné novinky okolo seba, je ťažké ho udržať na jednom mieste. Hračky vo vani sú síce fajn, no hneď ako sa ich nabaží, má chúťky pustiť sa ďalej do sveta a nielen nehybne sedieť vo vode. Navyše sa od neho chce, aby malo pri umývaní hlavy zavreté oči. Aj keď je to len na chvíľu, nepáči sa mu to, odporuje to jeho zvedavosti. Účinná ochrana očí ho môže ušetriť od nepríjemnej skúsenosti.

ŠTÍTOK PROTI KVAPKÁM

Pri umývaní hlavy je dobré dieťaťu zaručiť primeraný komfort, aby sa z tohto úkonu nestal hororový zážitok pre všetkých zúčastnených. Najprv malého poprosíme, aby čo najviac zaklonil hlavičku a potom „vybudujeme“ hrádzu, ktorá šampón zadrží. Niekedy stačia rukavice, ale dá sa kúpiť aj špeciálny ochranný šilt s nastaviteľnou veľkosťou, ktorý bráni stekaniu vody a šampónu do tváre. Pri oplachovaní po umytí je šetrnejšie použiť vodu z kúpeľa, ktorú naberieme do plastovej fľašky. Jednak má zodpovedajúcu teplotu a navyše je to pre niektoré deti príjemnejšie ako trochu agresívne oplachovanie sprchou.

NÁSILIE NIČ NEVYRIEŠI

Pri umývaní hlavy informujeme dieťa krok po kroku, čo sa chystáme spraviť. „Teraz ti namočím vlásky vlažnou vodou, potom ti na ne dám trochu šampónu a nakoniec to opatrne opláchnem.“ Muzikálne naladené mamičky to môžu odspievať, dieťa to viac pobaví, alebo sa dá vymyslieť veselé slabikovanie, ktoré jednotlivé vety oznámi hravo. Dieťa sa na ne bude pred kúpaním tešiť. Vlastne je to podobné ako u zubára. Aj dospelý má menší strach, keď vie, čo bude nasledovať. Situáciu môžeme odľahčiť aj tým, že dieťa vyzveme, aby súčasne umylo hlavu nejakej svojej hračke. Odvedieme tým pozornosť od stresujúceho úkonu. Predovšetkým nie je dobré na dieťa tlačiť, dramatizovať celú situáciu. Ak vidíme, že dieťa je večer unavené, nevrlé, tak radšej umývanie hlavy vynecháme. Je to lepšie, ako keby ho to ešte viac rozhodilo. Koniec koncov, hlavu mu nemusíte umývať každý deň.

Čítajte tiež:

• Izba pre prváčika – ako ju správne zariadiť?
• Deti sa môžu utopiť aj v plytkej vode
• Kúpať sa alebo nekúpať s dieťaťom?

CVIČENIE SAMOSTATNOSTI

Ďalším „strašiakom“ v kúpeľni môže byť umývanie rúk. Je to základný hygienický návyk, prvý, s ktorým by sa malo dieťa zoznámiť. Ruka je totiž pomyselnou križovatkou, na ktorej sa stretávajú mikróby. Deťom sa odmalička vtĺka do hlavy, že ruky sa majú umývať pred jedlom, po použití záchodu, po hrách so zvieratkami, po smrkaní a tiež vždy, keď prídeme domov.

Napriek tomu len asi polovica prváčikov má pri nástupe do školy tento návyk zvládnutý. Pritom čím skôr sa dieťa toto pravidlo naučí, tým lepšie si to zafixuje. Ideálny vek je tak medzi druhým a tretím rokom. Využijeme situáciu, že malý človiečik chce byť veľký, napodobňuje dospelých a pritom stále dookola opakuje vetičku: „Ja sám.“ Ak mu teda šikovne zveríme umývanie rúk ako úlohu, ktorú sám určite zvládne, môžeme sa tešiť na úspech.

ŠKOLA HROU

Máloktorá rodina má kúpeľňu vybavenú špeciálnym detským umývadlom. Dieťa si môže umývať ruky vo vani, ak je k batérii dobrý prístup, inak nezostáva iné, ako zaobstarať bezpečný stupienok k umývadlu. Dieťaťu najprv predvedieme, ako sa ruky umývajú. Na dôkladné umývanie často zabúdame aj my dospelí, na to, že je potrebné starostlivo namydliť aj partie medzi prstami, aj v okolí nechtov a tiež chrbát ruky. Celá operácia by mala trvať až pol minúty. Aby to dieťa neodfláklo, ako to zvyčajne robíme my, spievame mu celý čas pesničku, v ktorej opisujeme, čo robíme.

Rovnako môžeme využiť tento moment aj na to, že dieťa učíme, ako sa volajú jednotlivé prsty, prípadne si pre ne vymyslíme nejaké prezývky. Skrátka spravíme z tejto nepopulárnej procedúry zábavu, na ktorú sa dieťa bude tešiť. Nezabúdame na starostlivé osušenie rúk vlastným uterákom zaveseným na dosah, aby sa dieťa mohlo obslúžiť samo.

NIČ SA NEMÁ PREHÁŇAŤ

My sami môžeme byť zvyknutí umývať si ruky viac ako desaťkrát za deň, ale je ťažké niečo také chcieť od dieťaťa. „Umývanie rúk je dôležité pre prenos mikróbov, nemala by sa však z toho stať obsesia,“ varujú pediatri. Dieťa nemôže žiť ako v klietke. Kontaktom s mikróbmi sa vytvára jeho imunitný systém, stáva sa odolnejším. Samozrejme by sme dieťaťu mali vštepovať hygienické návyky, ale nemá cenu dbať úzkostne na ich absolútne dodržiavanie. Proste, všetko s mierou.