Vianočné zvyky na Slovensku

„Pochádzam zo stredného Slovenska, niekoľko rokov som žila v Bratislave a momentálne bývam zase na severe. Som prekvapená, že v rámci jednotlivých regiónov existujú vo vianočných zvyklostiach také odlišnosti. Veď Slovensko je predsa také malé,“ opisuje svoje skúsenosti mamička dvoch malých detí Jana.

Západné Slovensko

Štedrá večera

Väčšina domácností (nielen na západnom, ale na celom Slovensku) začína štedrovečerné hodovanie oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom, alebo len čisté, bez ničoho. Čo sa týka polievok, ponuka na západe je naozaj pestrá. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami, alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce dokonca šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne v tejto časti Slovenska pripravovať typická ryba, na viacero spôsobov s majonézovým šalátom. Niekde robia miesto majonézového šalátu, zemiakovo – cibuľový a napríklad v Bratislave nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu, miesto prácne pripraveného zemiakového šalátu, len obyčajné opekané zemiaky.

Zvyky

• pod obrus vianočného stola šupiny z kapra, alebo priamo peniaze – dostatok financií po celý rok. Inde si práve preto dávajú na stôl peňaženky či chlieb s napichanými mincami pod stôl
• počas štedrej večere svieti svieca, ako symbol Vianoc
• v kresťansky založených rodinách si chodia pre „betlehemské svetlo“ a teda zapáliť sviečku, do kostola
• rozkrojiť po jedle jabĺčko, ak má jaderník pekný, hviezdičkový tvar, znamená to, že bude dobrý rok a všetci budú zdraví

Stredné Slovensko

Štedrá večera

V okolí Zvolena sa štedrá večera začína oblátkou s medom. Potom sa pre zdravie zje strúčik cesnaku, ktorý sa môže zajesť krajcom chleba. „Nasledujú opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Potom sa už podáva klasická voňavá kapustnica s mäsom, klobásou a hríbmi. Druhý chod tvoria vyprážaná ryba, či už kapor, alebo filé s klasickým majonézovým šalátom. Po tom nasledujú ovocie a tradičné vianočné koláče, ako napríklad linecké pečivo, či perníčky,“ opisuje priebeh vianočného stolovania Linda zo Zvolena.

Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát.

V oblasti južného Slovenska, v okolí Levíc sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka – halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.

Na Orave je zas nesmierne obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na ich štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Zvyky

„Špeciálnym zvykom na strednom Slovensku je, že otec rodiny spraví všetkým členom pred večerou na čelo krížik z medu. Večeria sa úplne po tme, iba pri svetle sviečky. Pred večerou sa celá rodina postaví a spoločne pomodlí,“ bilancuje Zvolenčanka Linda.

Aj to je však individuálne:

• kysucké rodiny nechávajú naopak zažaté svetlo vo všetkých miestnostiach
• aj na strednom Slovensku sa prekrojí jabĺčko pre šťastie, ktoré sa potom rozkrája pre všetkých pri stole
• ďalším zvykom najmä na severnom Slovensku je fúkanie sviečky. „Keď dym z nej stúpa rovno do hora, bude daný človek celý rok zdravý. Ak však dym stúpa krivo, alebo do boku, môže sa obávať zdravotných problémov,“ opisuje kysucký zvyk mamička dvoch detí Ivana.

Čítajte tiež:

• Poprvýkrát sme boli traja
• Ako sviatočne obliecť bábätko?
• Mamkine vianočné priania či Adventný kalendár pre (ne)dokonalé matky

Východné Slovensko

Štedrá večera

„Väčšinou sa začína malým príhovorom, potom spoločnou modlitbou a poďakovaním. Ako prvé jeme oblátky s medom, po nich chlieb so soľou. Ako polievku mávame kapustnicu s klobáskou a hríbikmi. Po polievke máme pripravené pirohy plnené bryndzou, cibuľou, syrom a so zemiakmi. Potom nasleduje ešte hrachová polievky, po ktorej si dáme aj rybu a majonézový šalát. Na záver nasledujú lokše s makom,“ opisuje nadmieru bohatý prehľad chodov slávnostnej večere mamička trojročného synčeka, Jarka zo Spišskej Novej Vsi.

Aj v rámci východu však existujú odlišnosti. Napríklad v okolí Trebišova sa do vianočnej kapustnice pridáva pretlak a ryža a je sa ku nej tradičný zemplínsky koláč. Ani tradícia kapustnice nie je všade rovnaká. V iných miestach sa zas ako polievka môže podávať aj šošovicová, fazuľová, alebo hríbová polievka. Ryba sa okrem vyprážania upravuje aj pečením a pirohy, ktoré sú pre východ jedinečné, môžu byť plnené čisto len zemiakmi a jedia sa spoločne s šošovicovým, alebo fazuľovým prívarkom. Niekde dokonca nejedia rybu, ale klasické rezne.

Zvyky

• aj na východe sa večeria len pri svetle sviečky
• rodina chce pri stole posedieť čo najdlhšie a vychutnať si tak jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru, ktorá je len raz do roka
• počas večere sa nesmie odísť od stola
• slávnostný stôl sa v tomto kraji necháva zvyčajne vyzdobený a so sviečkou v strede aj na druhý a tretí deň
• netradičným je tiež zvyk, podľa ktorého sa pred večerou všetci umyjú vo vode s mincami, aby boli celý nasledujúci rok zdraví a bohatí
• tanier navyše na štedrovečernom stole, ktorý je pripravený pre tých, ktorý sa tejto večere nemohli zúčastniť
• uviazanie reťaze okolo stola, aby rodina držala celý rok po kope
• po skončení večere sa tiež sfúkne sviečka, ale iba raz a na koho ide dym, ten podľa tradície do roka zomrie