Viktória v 28. tt: Nie som divná :-)
TEHUĽKA LIVE! VIKTÓRIA V jednom z predošlých článkov som písala o tom, že sa miestami cítim ako mimozemšťan – ľudia si ma pri rôznych príležitostiach obzerajú. Občas premýšlam, čo si asi myslia.
Zdroj: archiv redakceFoto: Sladina Národová, www.inafoto.sk
Pravdepodobne záleží, v akej situácii sa práve nachádzam. Väčšinu zvedavých pohľadov kombinovaných so zdvihnutým obočím som zažila vo fitku alebo na turistike. No nechcem vidieť, aké by to bolo na plavárni. 😉 V autobuse je to naopak, čím som tehotnejšia, tým menej ľudí to registruje – teda odkedy ma v piatom mesiaci pustili sadnúť si dve panie, už sa podobný prípad nezopakoval. Buď mám výborný maskovací kabát, alebo vyzerám až príliš vitálne. Alebo som vyvinula dôchodcovský reflex – vyhľadať v autobuse voľné miesto a vziať ho útokom do 3 sekúnd od nastúpenia.
Akokoľvek, nie som zvyknutá byť v centre pozornosti a ani si to nijako zvlášť neužívam. Hlavne v tom fitku, kde je na malom priestore natlačená okolo šiestej kopa ľudí a všetci tak po očku sledujú, čo robím. Nehanbím sa za to, že chodím cvičiť aj v siedmom mesiaci. Raz do týždňa mi takýto druh pohybu veľmi dobre padne. Ale predsa len som sa so zväčšujúcim sa bruchom cítila čoraz viac nesvoja, akoby som sa musela ospravedlňovať, že tam zaberám priestor. Čo asi vidia, keď tam som? Aktívnu tehotnú ženu? Príliš tehotnú, čo sa strápňuje s malými činkami? Nezodpovednú osobu?
Až tento týždeň – naťahovala som sa s jedným trénerom o bosu (ešteže majú dve) a jeho cvičenka mi robila viac miesta vedľa seba. Zareagovala som s humorom – že či vyzerám, že potrebujem až TOĽKO miesta, keďže si rada uťahujem zo svojho brucha. Odpovedali, že to kvôli mojej bezpečnosti, aby ma prípadne nejako neohrozili. Vyvinula sa z toho debata pár ľudí (väčšinou žien), kde som sa dozvedela, že je to „zlaté“, že chodím cvičiť, že v minulosti o tom nebolo ani počuť, že je super, že aj tehotné už vedia, že môžu chodiť aj do fitka. Jedna pani sa dokonca „priznala“, že sem tiež chodila cvičiť už počas tehotenstva. No doslova som odskackala do šatne, ako ma to povzbudilo. Takže nie som divná! Ľudia si nemyslia, že mi straší vo veži! 🙂
Čítajte tiež:
Tento týždeň som mala ešte zážitok na glukózovom teste. Nakoniec tá sladká voda nebola vôbec taká hnusná, ale citrón bol ozaj vítaná prísada. Priebeh bol jednoduchý – vziať krv, vypiť glukózu, počkať hodinu, zasa vziať krv a o ďalšiu hodinu znova. Veľmi milá lekárka v diabetologickej ambulancii nanešťastie práve nemala v ordinácií sestričku, takže mi musela brať krv sama. Zrejme v tom nemala až takú prax, lebo som skončila trochu dopichaná vo vedľajšej ambulancii, kde som sa dvakrát predbiehala pred plnú čakáreň ľudí. Malé stredisko okupovali zväčša starší ľudia, a tak nebola núdza o vtipné situácie.
Najviac ma pobavila pani, ktorá sa dostavila na termín 9.30 už o 8.15 s tým, že ona sa veľmi ponáhľa a už o 10.00 musí byť doma. Netajila sa svojím zámerom, až ju pred seba pustilo pár ľudí. Po polhodine už začínali byť všetci netrpezliví, niektorí aj oľutovali, že pani pustili pred seba, ale stále ich hrial pocit, že to bolo zrejme dôležité. Ten dobrý pocit by im bol aj vydržal, keby po jej odchode lekárka nevyzradila, že pani NEMOHLA počkať, lebo o 10.00 sa jej začínajú seriály… 😉
Viktória je v 28. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?
