babyweb.sk > PR články > Vitamín C – základné účinky a potreba v dojčenskom a detskom veku
Vitamín C – základné účinky a potreba v dojčenskom a detskom veku
Prirodzená výživa materským mliekom je najoptimálnejším spôsobom výživy z dôvodov všeobecne známych. Tiež zo súčasných poznatkov vyplýva, že materské mlieko je najideálnejším spôsobom výživy u dojčiat do 6 mesiacov veku. S výnimkou vitamínov D, K a C (hraničné hodnoty), kryje potrebu vody, minerálov a biologicky aktívnych látok. Predpokladom tvrdenia je dostatočná výživa matky. Do tejto kategórie však nemôžeme zahrnúť nedonosené deti. Materské mlieko obsahuje 4,3 mg vitamínu C v 100 ml.
Vitamín C a dojčatá
Vitamín C hrá kľúčovú úlohu v početných metabolických procesoch. Patrí medzi najdôležitejšie antioxidanty. Podieľa sa na tvorbe spojivového tkaniva, väziva, hrá úlohu pri osteogenéze, pri syntéze dopamínu, karnitínu a niektorých hormónov. Podporuje pevnosť a pružnosť kože a ciev. Podieľa sa na regenerácii vitamínu E. Hypovitaminóza vitamínu C sa môže u dojčaťa vyskytnúť častejšie v druhom polroku života. Dôležitými prvými znakmi hypovitaminózy vitamínu C môže byť nevysvetliteľná anémia (z krvácania a nedostatočného vstrebávania železa). Ďalšie zdroje uvádzajú, že za nedostatkom vitamínu C sa môže skrývať slabosť, únavnosť a nechutenstvo.
Vitamín C a materské mlieko
Pretože materské mlieko neobsahuje vitamín D a intenzita slnečného žiarenia najmä v zime je nedostatočná, od troch týždňov veku dieťaťa sa pridáva vitamín D (výhradne na predpis).
Dennú potrebu vitamínu C možno u dojčiat vypočítať nasledovne:
Dojča do 1 roku potrebuje 50 mg vitamínu C. Ak váži napríklad 5 kg, podľa normy by malo za deň vypiť 5 x 150 ml materského mlieka, to znamená 750 ml. Dojča teda z materského mlieka prijme 4,3 x 7,5 = 32,25 mg vitamínu C. Zvyšných 17,75 mg treba suplementovat.
Náhradná mliečna výživa a vitamín C
Možno ju rozdeliť do dvoch etáp. Kravské mlieko obsahuje len 1,5 mg vitamínu C v 100 ml. V čase kŕmenia týmto mliekom v minulosti, bolo podávanie vitamínu C nevyhnutné (50 mg denne). V súčasnosti vyrábané mlieka náhradnej výživy musia byť podľa smerníc EU obohatené i o vitamín C v množstve najmenej 4,8 mg na 100 ml roztoku, alebo 8 mg na 100 kcal. Potreba vitamínu C je ako v predošlom príklade 50 mg / 24 hod. Vypité množstvo náhradného mlieka obsahuje v 750 ml roztoku 36 mg vitamínu C. Denný príjem je teda 36 mg vitamínu C.
V prípade, že fortifikácia prípravkov náhradnej výživy je vyššia ako uvádza táto smernica (napr. niektoré prípravky náhradnej mliečnej výživy obsahujú až 7 mg na 100 ml), je za normálnych okolností potreba krytá potravou.
Uvedený príklad nabúrava predstavu, že suplementácia vitamínom C je dôležitejšia u náhradne živených ako dojčených detí.
Následná výživa a vitamín C
Obvykle začína po 6 mesiaci života dieťaťa, kedy sa časť mlieka dopĺňa ovocnými šťavami a mäso-zelenino-zemiakovými kašami. Množstvo vitamínu C v uvedených prípravkoch je veľmi rozdielne. Záleží od druhu zeleniny a ovocia, jeho zloženia, prípravy a skladovania.
- Vo všeobecnosti možno povedať, že najviac vitamínu C obsahujú citrusové plody a čerstvá listová zelenina, resp. čo do množstva príjmu potravy zemiaky (20 až 30 mg/100 g nové, 4 – 10 mg/100 g staré).
- Vysoký obsah vitamínu C má paprika, surový kel, karfiol a vňať petržlenu, ktorého sa však nekonzumuje dosť.
- Kapusta biela obsahuje cca 10 až 20 mg na 100 g, kapusta kyslá 9 – 19 mg/100 g.
- Citrusové plody majú 25 až 50 mg na 100 g, jablká však iba 1,8 až 5 mg/100 g, hrušky 3,5 – 4 mg/100 g, šípky však až 200 – 1200 mg/100 g.
Pri prepočte potreby a podaného množstva pri následnej výžive treba brať do úvahy známe skutočnosti, že množstvo vitamínu C sa znižuje varom, skladovaním najmä za prístupu svetla, resp. prípravou potravy. Mrazením obsah vitamínu C klesá, nemení sa, alebo sa dokonca zvyšuje. Pri výpočte treba brať do úvahy i skutočnosť, že množstvo vitamínu C je rozdielne i v rozličných druhoch tej istej potravy. Šupka zemiakov obsahuje viac vitamínu C ako vnútrajšok. Kostrové svalstvo obsahuje iba 1 – 4 mg vitamínu C v 100 g.
Z uvedeného vyplýva, že príjem vitamínu C u detí pri následnej výžive a i neskôr môže byť nedostatočný, dostatočne saturovaný alebo nadbytočný. V praxi treba vychádzať skôr zo zásady, že radšej podať vitamínu C o niečo viac ako ho nedostatočne suplementovať.
Zvýšená potreba vitamínu C
- infekcie, zápal, rekonvalescencia, prevencia pred infekciou (chrípka a iné)
- hojenie rán
- rýchly rast, fyzicka aj psychická námaha, puberta
- nedonosenci a novorodenci
- anémia, neprospievanie, nekľud, nechutenstvo
- adolescentky, resp. ženy užívajúce antikoncepčné prípravky
- nedostatočná saturácia dojčiacej matky
Prof. Ján Buchanec pracuje na Klinike detí a dorastu JLF UK a MFN v Martine