Voľno v práci? Nie vždy ho firma zaplatí

Okolnosti, ktoré bránia zamestnancovi pracovať, definuje Zákonník práce v § 136 až 142 pod názvom Prekážky v práci. Najdôležitejšie z nich, ktoré sa týkajú osobných dôvodov, pre ktoré zamestnanec nemôže prísť do práce, sú uvedené v paragrafe 141. Právna úprava prekážok v práci sa pritom vzťahuje jedine na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy.

Zamestnanec má v práci možnosť požiadať zamestnávateľa o dovolenku alebo pracovné voľno. Pri prekážkach v práci platí všeobecne, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno, ak výkon týchto činností nie je možný mimo pracovného času. Podľa toho, čo je dôvodom neprítomnosti zamestnanca v práci, buď dostane, alebo nedostane za daný voľný deň náhradu mzdy.

Kedy sa voľno oplatí

Ak ide o dôležité osobné dôvody, zamestnávateľ je povinný neprítomnosť zamestnanca na pracovisku ospravedlniť. Jednu skupinu tvoria prípady, keď má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Ide napríklad o vyšetrenie u lekára v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku, sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi – tiež spolu 7 dní v roku, úmrtie rodinného príslušníka či vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom a iné.

Skôr, ako požiadate svojho zamestnávateľa o voľno napríklad na vyšetrenie u lekára, mali by ste si zistiť, kedy ordinuje. Zamestnávateľ vám totiž môže odmietnuť dať voľno, ak váš pracovný čas trvá od 7. do 15. hodiny každý deň, ale lekár napríklad dva dni v týždni ordinuje do 17. hodiny. Nebola totiž splnená podmienka, že vyšetrenie nemožno vykonať mimo pracovného času. Naopak, ak sa rodičia rozviedli a otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, neznamená to, že by svojho chorého syna nemohol sprevádzať k lekárovi. Podľa Zákonníka práce je rodinným príslušníkom.

Kedy je lepšia dovolenka

Druhú skupinu tvoria prípady, kedy zamestnávateľ síce musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy. Napríklad v prípade svadby – ak ide o svadbu dieťaťa alebo rodičov zamestnanca, na ďalšie ošetrenie u lekára, ak si zamestnanec svojich sedem dní za rok už vyčerpal, alebo ak sa zamestnanec sťahuje. V takýchto prípadoch je však výhodnejšie vziať si dovolenku a ako potvrdzuje prax, zamestnanci to aj robia.
V praxi sa často stáva, že zamestnanci radšej čerpajú dovolenku aj napriek tomu, že majú iné dôvody neprítomnosti v práci. Veľa zamestnancov využíva čerpanie dovolenky po skončení štvrťroka, v ktorom mali vyplatené prémie a odmeny nad rámec bežnej mesačnej mzdy, pretože zvyšujú priemernú hodinovú mzdu vypočítanú z tohto obdobia, a teda celkovú náhradu za čerpanú dovolenku. Neplatené voľno prichádza na rad väčšinou až vtedy, keď si už zamestnanec všetku dovolenku vyčerpal.

Kedy má zamestnanec nárok na platené voľno

1. Návšteva lekára
Na vyšetrenie alebo ošetrenie sa poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na sedem dní v kalendárnom roku.
Nárok na platené pracovné voľno má aj tehotná žena, ktorá musí absolvovať preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom.
Nárok na platené voľno má zamestnanec iba vtedy, ak nebolo možné ísť k lekárovi mimo pracovného času.

2. Sprevádzanie k lekárovi
Zamestnanec má nárok na sedem dní pracovného voľna na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.
Rodičovi zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytne najviac desať dní pracovného voľna.
Takéto voľno sa poskytuje len jednému z rodinných príslušníkov.
Aj tu platí, že zamestnanec má nárok na platené voľno iba vtedy, ak nebolo možné ísť k lekárovi mimo pracovného času.

3. Narodenie dieťaťa
Ak sa zamestnancovej manželke narodí dieťa, zamestnávateľ mu poskytne platené pracovné voľno na čas potrebný na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť.

4. Úmrtie príbuzného
Pri úmrtí manžela alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni plus jeden deň na účasť na pohrebe.
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe svojho rodiča a súrodenca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela jeho súrodenca (ak obstaráva pohreb týchto osôb, má nárok ešte na jeden deň navyše).
Zamestnanec má nárok na najviac jeden deň pracovného voľna s náhradou mzdy na účasť na pohrebe svojho prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela (plus jeden deň, ak obstaráva pohreb). ! Zamestnanec má nárok na jeden deň plateného voľna aj vtedy, ak ide o účasť na pohrebe osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale v čase úmrtia s ním žila v spoločnej domácnosti (plus jeden deň, ak obstaráva pohreb).

5. Svadba
Na účasť na vlastnej svadbe sa poskytne náhrada mzdy na jeden deň.

6. Poveternostné dôvody
Pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade zlých poveternostných podmienok (zamestnanec sa nemohol dostať do práce) patrí iba zamestnancovi so zdravotným postihnutím, a to na nevyhnutne dlhý čas, ale najviac na jeden deň.

7. Sťahovanie zamestnanca
Nárok na platené voľno má zamestnanec na sťahovanie iba vtedy, ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa (presídlenie firmy, presun zamestnanca do inej pobočky a podobne).

8. Hľadanie nového zamestnania
Ak zamestnanec dostal výpoveď od zamestnávateľa, má podľa zákona nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, a to najviac na jeden poldeň za každý týždeň výpovednej lehoty. Tieto poldne môže spájať.

9. Iné dôvody
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach, na darovaní krvi či iných biologických materiálov a na účasť zamestnancov na vzdelávaní.

Zdroj: Zákonník práce
Pravda