Vyplatí sa kúpiť byt malému dieťaťu na hypotéku?
Rodičia, ktorí chcú svojej ratolesti zaobstarať byt do dospelosti a investíciu zvažujú už teraz, a to na hypotéku, by si mali svoj zámer veľmi starostlivo premyslieť. Myšlienka je to síce lákavá – hypotekárne splátky by mohli pokryť výnosy z prenájmu, ale je tu príliš mnoho úskalia. Všetky možné ťažkosti sú spojené práve s prenájmom. Vo finále tak môže byť výhodnejšie radšej dieťaťu sporiť a za našetrenú čiastku zaobstarať nehnuteľnosť až v budúcnosti, keď bude potomok už dospelý.
Zdroj: archiv redakceKlamná ilúzia
Kúpiť dieťaťu byt na hypotéku, tú splácať výnosom z prenájmu, a to až do dospelosti ratolesti. Asi po 20 rokoch potom stačí prenájom len ukončiť – hypotéka je už splatená a byt má dieťa úplne dispozícii. Ak by to takto skutočne fungovalo, tak by rodičia teoreticky mohli zaobstarať byt pre potomka bez toho, aby naň vydali jedinú vlastnú korunu. Lenže realita je úplne iná.
Hlavný problém je v tom, či sa nájomníka, ktorý by mesačne platil takú sumu, podarí vôbec získať. Napríklad len hypotéka vo výške 1,5 milióna korún na dvadsať rokov s úrokovou sadzbou 5,2 percenta ročne znamená mesačnú splátku vrátane ďalších poplatkov minimálne 10 100 korún.
Za cenu jedného a pol milióna korún si v Bratislave možno zadovážiť nanajvýš malú garsónku do 20- až 25-štvorcových metrov. Navyše pri týchto bytoch ľudia nemôžu očakávať žiadnu zaujímavú orientáciu či nejaký atraktívny výhľad z okna. Ide o tie najmenšie a najmenej atraktívne byty v rámci konkrétneho bytového projektu.
Najmenšie a najmenej atraktívne bytové jednotky sa dnes prenajímajú za cenu od šesť- až sedemtisíc korún vyššie. Zvyšok mesačnej splátky hypotéky by majiteľ bytu musel pokryť zo svojho. Záleží aj na tom, koľko bude musieť majiteľ garsónky platiť za služby (voda, plyn, elektrina atď.). V súčte sa dá reálne predpokladať, že mesačne vydá okolo tri- až štyritisíc korún.
Na porovnanie človek, ktorý bude každý mesiac ukladať tri a pol tisíca korún, by sa za dvadsať rokov mal bez väčších problémov dopracovať k sume okolo 1,5 milióna korún, čo je obstarávacia cena daného bytu v roku 2007.
Výsledok
Natíska sa otázka, či sa vyplatí úverová investícia do bytu v porovnaní s tým, keď budú rodičia svojim potomkom len sporiť a potom im v dospelosti venujú hotové peniaze. Treba totiž uvažovať v horizonte najmenej dvadsiatich rokov. Za ten čas sa vývoj cien nehnuteľností nedá odhadnúť, v neprospech tohto investičného modelu svoje urobí aj deregulácia nájomného.
Navyše po dvadsiatich rokoch treba počítať i s tým, že prenajímaný byt bude nutné aspoň čiastočne zrekonštruovať, čo znamená ďalšie náklady. A hlavne veľká neznáma je, či sa podarí na celé obdobie splácania hypotéky kúpený byt vôbec prenajať. Už dnes s rozmachom hypotekárnych úverov a s tým spojených investícií do vlastného bývania je očividný pokles záujmu o prenájom bytových jednotiek za trhovú cenu.
A to už nehovoriac o tom, že byt s rozlohou 25 štvorcových metrov môže mladým ľuďom vyhovovať len obmedzený čas. Ťažko odhadovať, aký záujem bude o také byty za dvadsať rokov, až ho bude chcieť niekto predať.
Ak by sa rodičia pre svoje dieťa rozhodli zadovážiť väčší, a teda aj drahší byt, výsledok, že sa vyplatí bytovú jednotku zaobstarať na hypotéku už teraz, je ešte neistejší. Pri kvalitnejších bytoch (v Bratislave) s rozlohou 60 štvorcových metrov a viac treba rátať s investíciou minimálne okolo 2,5 milióna korún.
Čo je teda lepšie? Mať „zviazané ruky“ hypotékou, riešiť starosti s nájomníkmi a byť vystavený ťažko predvídateľnému budúcemu vývoju na trhu s nehnuteľnosťami? Veľa ľudí dá radšej prednosť bežnému sporeniu pre deti. Na tento účel možno využiť veľmi širokú škálu najrôznejších sporiacich a investičných produktov.
