Výživa tehotných

Bolo preukázané, že tak nedostatočný, ako i nadmerný príjem potravy a nerovnomerné zastúpenie jednotlivých živín môžu mať nepriaznivý vplyv na plod, zdravotný stav ženy i schopnosť dojčiť. Dôsledky nesprávnej výživy sa líšia na základe toho, v akom období tehotenstva sa žena „prehrešila“ vo výžive.

Vplyv nedostatočnej výživy

Nedostatočná výživa pred otehotnením môže znížiť schopnosť otehotnieť alebo sa môžu tvoriť menej kvalitné zárodočné bunky. Dôsledkom toho môže byť potrat či odumretie plodu. Ak sa žena nesprávne stravovala v prvých dvoch až troch mesiacoch tehotenstva, môže to mať za následok nesprávny vývoj plodu a vznik vrodených vývojových chýb.

Nesprávna výživa počas celého priebehu tehotenstva vedie k zhoršenej prispôsobivosti materského organizmu a zvyšuje riziko vzniku najrôznejších porúch v priebehu tehotenstva. Keďže si organizmus nevytvorí potrebné zásoby, môže po pôrode dôjsť k zníženej tvorbe a kvalite mlieka.

Správny priebeh tehotenstva a vývoj plodu závisia od výživového stavu tehotnej ženy. Ak je podvyživená, mohol by jej väčší príjem potravy iba prospieť.

Jesť za dvoch? Omyl!

Obézne ženy sú pri nadmernom príjme potravy náchylnejšie na metabolické preťaženie. Často sa stretávame s názorom, že tehotná žena by mala jesť za dvoch. Tento názor je úplne nesprávny. Nadmerná výživa zaťažuje organizmus, ktorý nestačí spracovať prijaté živiny a ťažko vylučuje odpadové produkty.

Živiny, ktoré telo nevyužije a ani z nich nevytvorí energiu, sú ukladané vo forme tuku. Dôsledkom toho je tučnota, ktorú ženy ťažko znášajú. Podľa súčasných názorov by mal byť normálny hmotnostný prírastok u žien s normálnou hmotnosťou 11,5 – 16 kg, u ženy s podváhou 12,5 – 18 kg a u žien s nadváhou 7 – 11,5 kg.

Strava by mala byť v tehotenstve o niečo bohatšia a najmä pestrejšia. Mala by obsahovať dostatočné množstvo základných živín, medzi ktoré patria bielkoviny, sacharidy a tuky i ochranné látky, teda minerály a vitamíny. Keďže je tehotenstvo energeticky náročné, odporúča sa zvýšiť denný energetický obsah stravy o 300 kcal od desiateho týždňa tehotenstva.

Bielkoviny

Bielkoviny (proteíny) sú stavebné látky dôležité na zdravý rast a vývoj ľudského organizmu, podieľajú sa na obnove buniek a tvorbe určitých hormónov. Bielkoviny sa skladajú z aminokyselín. Niektoré z nich sú pre organizmus nevyhnutné, pretože si ich ľudské telo nedokáže vytvoriť samo. Musia sa teda do tela dostávať potravou.

Najväčší obsah týchto nevyhnutných aminokyselín má mäso, mlieko a mliečne výrobky, vajcia, sú to teda živočíšne bielkoviny. Je žiaduce, aby polovica prijímaných bielkovín v potrave bola práve živočíšneho pôvodu, pretože rastlinné bielkoviny, ktoré sa získavajú zo strukovín, ovocia a zeleniny, sú menej hodnotné. V tehotenstve je spotreba bielkovín zvýšená. Donosený plod ich z tela matky získa približne 630 g. Tehotná žena ich potrebuje aj na výstavbu zväčšujúcej sa maternice a prsníkov, ale i na vytváranie zásob. Odporúčaný denný príjem bielkovín by mal byť asi 90 g, teda o desať gramov viac než u netehotných žien. Toto množstvo predstavuje asi pätnásť až dvadsať percent celkového denného kalorického príjmu ženy.

Sacharidy (glycidy, uhľohydráty)

Sú predovšetkým zdrojom energie. Nájdeme ich v zemiakoch, tmavom chlebe, celozrnnom pečive, obilninách, cukre a mlieku. V tele majú zásobáreň v pečeni vo forme glykogénu. Pri ich nadmernom príjme sa časť z nich mení na tuk a spôsobuje nadváhu. Denný príjem sacharidov by mal byť 320 – 380 g. Spotreba cukru by nemala presiahnuť 60 g za deň. Dostatočný príjem vlákniny, ktorá je obsiahnutá v celozrnných obilninách, strukovinách, zelenine a ovocí, by mal byť okolo 30 g denne. Vláknina je obzvlášť dôležitá pre tehotné ženy trpiace zápchou.

Tuky

Tuky sú zdrojom energie a rozdeľujú sa na rastlinné a živočíšne. Denný príjem by mal byť 70 – 80 g a prijímané tuky by mali mať dostatok esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín radu n-3 a n-6, ktoré sú obsiahnuté v rastlinných olejoch, orechoch, rybách a produktoch z morských živočíchov.

Čítajte tiež:

• Tehotenské vitamíny na našom trhu – aké si vybrať?
• Výživa počas tehotenstva
• Chute v tehotenstve

Minerálne látky

Minerálne látky a vitamíny sú dôležité tak pre ženu tehotnú, ako i pre netehotnú. Tehotná žena odovzdá plodu v priebehu tehotenstva asi 100 g minerálnych látok. Zastúpenie jednotlivých látok je nerovnomerné. Plod najviac zadržiava vápnik, fosfor a železo. Na začiatku je príjem minerálov nepatrný a zvyšuje sa najmä na konci tehotenstva. Hoci žena dá veľké množstvo minerálov plodu, zásoby v jej tele potreby matky i plodu zďaleka prevyšujú.

Vápnik je dôležitý pri tvoriacej sa kostre plodu. Nie je preukázané, žeby tehotné ženy potrebovali viac vápnika než netehotné. Vďaka hormónom sa zvyšuje vstrebávanie vápnika v čreve a jeho využitie. Pre ženy mladšie ako devätnásť rokov sa odporúča denná dávka vápnika 1300 mg, pre ženy staršie 1000 mg. Vápnik je obsiahnutý najmä v mlieku a mliečnych výrobkoch. Tehotná by mala denne skonzumovať 200 ml mlieka, jeden jogurt a 50 g syra.

Potreba železa je v tehotenstve dvojnásobná. Jeho nedostatok sa prejaví málokrvnosťou, ktorá sa lieči podávaním železa vo forme tabliet. Železo je obsiahnuté v mäse, vo vaječnom žĺtku, v celozrnných obilninách, zemiakoch, strukovinách a zelených druhoch zeleniny. Železo sa ľahšie vstrebáva zo živočíšnych zdrojov ako z rastlinných. Vstrebávanie podporuje súčasný príjem vitamínu C. Nedostatok jódu vedie ku kreténizmu dieťaťa. V našich podmienkach sa s tým však nestretávame takmer vôbec. Jód je obsiahnutý v morských rybách, ktorých konzumácia sa odporúča aspoň raz týždenne, a v niektorých minerálnych vodách.

Vitamíny

Vitamín A podporuje rozmnožovanie buniek a tvorbu bielkovín. Jeho denná dávka by nemala prekročiť 1,1 mg retinolu, pretože vyššie dávky majú negatívny vplyv na plod a môžu spôsobiť vrodenú vývojovú chybu. Jeho zdrojom je betakarotén, ktorý pre plod nie je taký škodlivý. Multivitamínové preparáty obsahujúce vitamín A by sa mali užívať veľmi opatrne, pretože by ľahko mohlo dôjsť k predávkovaniu.

Hlavným zdrojom vitamínu A sú pečeň, mrkva, hrášok, špenát, maslo, rybí tuk a žĺtky. Vitamíny B sú dôležité pre biochemické pochody v tele a ich spotreba stúpa od štvrtého mesiaca tehotenstva. Sú obsiahnuté v mäse, mlieku, žĺtkoch, celozrnnom chlebe, obilninách, strukovinách, kvasniciach, datliach a citrónoch.

Nedostatok vitamínu C je podľa niektorých štúdií spájaný s preeklampsiou a predčasným odtokom plodovej vody, preto treba pozorne dbať na jeho dostatočný príjem. Je obsiahnutý v čerstvom a mrazenom ovocí, zelenine, zemiakoch a kapuste.

Väčšina vitamínu D, ktorý je dôležitý pri ukladaní minerálnych látok do kostí, sa tvorí po vystavení kože slnku, bez použitia ochranného krému. Už niekoľko minút pobytu na slnku zaistí jeho dostatočné množstvo. Ďalej je obsiahnutý v rybacom tuku, masle a vajciach.

Vitamín E plní dôležitú funkciu pri rozmnožovaní, má vplyv na delenie buniek a na tvorbu hormónov. V malom množstve je obsiahnutý v rastlinných olejoch, hovädzom mäse, hlávkovom šaláte, ryži, celozrnnom chlebe, masle a vo vaječnom žĺtku. Ak je výživa správna, nie je nutné užívať vitamíny v preparátoch.

Pre tehotné ženy je dôležitý správny stravovací režim. Je vhodné rozdeliť príjem potravy do piatich až siedmich malých porcií denne. Hladovanie znáša zle nielen matka, ale i plod. Dôležité je dbať aj na pitný režim, jeho súčasťou by malo byť mlieko, minerálne vody s vysokým obsahom horčíka a vápnika a kvalitné pramenité vody.