Zabudnuté deti v autobuse? Stáva sa

Treba to brať športovo. Nemá cenu, aby ste zábudlivého otecka týrali otázkami typu: „Ako si to mohol urobiť?“ Muž nevie, ako to mohol urobiť. On to proste urobil.
Muži za to vlastne nemôžu. Zatiaľ čo ženy majú veľký emočný mozog, ktorý prijme veľa podnetov, muži majú emočný mozog menší. A teda i s menšou kapacitou.

Môj kamarát často s chuťou rozpráva, ako mu jeho otec, profesor angličtiny, v jeho štyroch rokoch povedal: „A tu na mňa počkaj.“ Pán profesor vošiel do obchodu a vyšiel druhou stranou. Kamarát bol, našťastie, dieťa, ktoré kam ste postavili, tam ste ho našli. Stál tam asi hodinu, až šla okolo známa a pýtala sa ho, čo tam robí, a on odpovedal: „Ja tu muším štáť, ja čakám na oška.“ Pán profesor prišiel domov, manželka sa ho spýtala, kde má syna, a jemu až potom svitlo.

Oteckovský tréning

Zabudnúť môžu aj oteckovia, ktorí nie sú príliš zvyknutí pravidelne sa starať o deti. Takže sa nebojte čo možno najskôr po narodení dieťaťa podeliť so starostlivosťou oň. Nebojte sa partnera púšťať von s kočíkom. Nebojte sa, že to dieťa neprežije. Prežije to… hoci ho ocko zabudne pol dňa prebaliť.

Ako to, že zabúdajú?

Muž je schopný robiť iba jednu vec. Keď má ocko plnú hlavu nejakého problému, dieťa mu nedávajme. Oteckovi zveríme dieťa v momente, keď je v pohode, no pozor – nezabudnime mu dôrazne vysvetliť, že má dieťa na starosti.

A ešte rada pre oteckov

Oteckom, ktorým deti úspešne utekajú, možno odporučiť, aby si ich priviazali na šnúrku k vlastnej ruke. Zvlášť v hypermarketoch je dobré takto si dieťa poistiť, keď sa už nezmestí do kočíka. Pre dieťa, hlavne vo veku medzi tretím a piatym rokov, je zablúdenie v cudzom prostredí obrovský stres.
Pre oteckov, ktorí zase napríklad občas zabudnú, že majú o štvrtej vyzdvihnúť dcéru zo škôlky alebo o piatej syna z futbalu, je dobrou pomôckou pripomienka v mobile. Keď ich ženy dohliadnu, aby si ju tam skutočne uložili, nič tým nepokazia.