Žena na materskej hlúpne?

Matky sa tak stávajú všestrannými odborníčkami aj na oblasti, o ktorých dovtedy ani nechyrovali.
Istý čas som vďaka môjmu synovi, ktorý chcel byť paleontológom, mala prehľad o všetkých dinosauroch a miestach ich nálezov. Druhého syna zaujímajú hviezdy.
Preto mi teraz na nočnom stolíku leží spolu s príručkou Ako sa nezblázniť z detí aj kniha Vesmír. Ako inak by som zvládla otázky o čiernych dierach a iných vesmírnych nástrahách? U nás je momentálne témou dňa nekonečnosť vesmíru. Náš rozhovor prebieha asi takto: Leo: Myslíš, že vesmír je nekonečný? Ja: Neviem si to predstaviť. On: Ak sa vesmír rozširuje, musí mať svoj koniec. Ja: A čo je tam podľa teba? On: Ďalší vesmír. Ja: A po ňom? On: Ďalší vesmír. A potom ďalší a ďalší. Všetky vesmíry sú v jednej guli. A za tým je veľké nič. Aspoň ľudia tomu tak hovoria. Lebo to nevedia inak nazvať. Chápeš? Ja, medzitým 3x prekonajúc mikrospánok: Ako to myslíš? On: Keď je skriňa prázdna, povieme, že v nej nič nie je, no v skutočnosti je v nej napríklad prach či nejaké pierko, aj keď o tom nevieme. Raz na to prídeme a to Nič nazveme pravým menom. Ja: Chŕŕŕ On: Mami, ty spíš! Vtedy už zvyčajne neodpovedám.

Pri náročnom vzdelávaní mi ušlo, že dcéra nejaví túžbu po nijakom povolaní. Raz som sa jej teda opýtala: a čím chceš byť ty? Dcéra sa hlboko zamyslela a vyhlásila: chcem byť peknou! Ale to nie je povolanie, zlatko, pohladila som ju po blonďavých vláskoch. Po dlhšom premýšľaní sa jej podarilo nájsť náhradné riešenie.
Rada kreslí, takže bude ilustrovať knihy. Potešila som sa, pri kreslení si moja vyčerpaná myseľ aspoň trochu oddýchne. Nie je to však až také jednoduché. Môj lev vyzerá podľa kritického pohľadu dcéry stále ako pes, a to som pokreslila už desiatky papierov. Tuším bude nakoniec ľahšie pochopiť tie čierne diery…
Pravda