Zoznámenie s rodinou

Bábätká sú už väčšie a silnejšie a vyžadujú si viac pozornosti,  tak sme si s mužom povedali, že keď príde návšteva, aspoň im môžeme dvojičky strčiť a my si trochu oddýchneme. Tak sa stalo že sa u nás nezatvoria dvere. Síce sme neuveriteľne unavení, ale na druhej strane taká návšteva padne vhod. Aspoň sa podozvedáme aj niečo z reality mimo ktorej sa už vyše mesiaca nachádzame a všetci vždy podonášajú milión užitočných vecí. Vyzerá to tu ako v hlavnom sklade dodávateľa s detskými potrebami, ale určite sa nám všetko zíde.

Ďalšia výhoda je, že keď návšteva pestuje dvojičky, ja si stihnem dať sprchu a porobiť nejaké domáce práce. A dokonca niektorí odvážnejší ich aj kŕmia z fľašky, keďže ich kojím len štyri krát do dňa. No niekto si to vie zariadiť 🙂 A čo sa týka pohostenia, každý vie kde čo máme, tak nech sa páči obslúžte sa. A sory za bordel, prešlo tadiaľto tsunami. Moja obsedantno kompulzívna porucha je vyliečená.

Prvý výlet

S mužom sme sa rozhodli troška sa potešiť a odmeniť za tie prebdené noci, tak sme sa vybrali na nákupy. Dvojičky sme posadili do vajíčok a do kufra sme zložili kočík s dvoma vaničkami. Ja som sedela vzadu medzi vajíčkami a vpredu sedel okrem môjho muža aj dedko, ktorého sme si so sebou zobrali ako opatrovateľku. Ešteže muž kúpil obrovské auto keď sme sa dozvedeli že budeme až štyria, lebo inak do menšieho by sme sa toľkí nevošli ešte aj s celou výbavou.  Vybrali sme sa do nákupného centra kde nie sú poschodia a všetky obchody sú prístupné aj dvojkočíkom. Síce to bolo ďaleko, ale aspoň si deti dobre v aute pospali. Akonáhle počujú zvuk motora v momente ich oboch vypne. Všimla som si že najradšej majú odstredivú silu, keď ich natrásame tak najspokojnejší sú keď sa s nimi čo najviac miká, keď cítia preťaženie a keď môj muž šlape na pedál. Tie ,,géčka“ poznajú ešte z bruška keď sme jazdili, budú to mať zrejme po babke ktorá je pilotka.

Zatiaľ čo sme si s mužom užívali nákupy, dedko hrdo kočíkoval.  Normálne sa nadnášal keď sa ľudia pri ňom zastavovali aby mohli pozrieť dvojičky. Potom sme zašli na výborný obed, kde sme nakŕmili aj detičky a ani sme sa nenazdali a bol večer. Doma sme popadali do postele ako hnilé hrušky. Bolo to vyčerpávajúce, no veľmi dobre mi padlo že som bola konečne medzi ľuďmi a mala som umyté vlasy, spravený makeup, oblečené veci ktoré neboli okvapkané od mlieka a spravili sme si radosť.

Tandemové kojenie

Čo sa týka kojenia, postúpili sme na ďalší level. Kojím dvojičky naraz. Okolo pása si uviažem vankúš a naň položím detičky. Už sú naozaj šikovné a naučili sa pekne prisať sami. Takže aj keď im bradavka vypadne z úst lebo sa stále mrvia, pekne si ju vedia sami nájsť a prisať sa. Môj muž sa na tom smeje, príde mu to dosť zábavné. A celkom aj mne. Už to tak nebolí. Sesternica mi priniesla špeciálne náplaste na bradavky, ktoré sú napustené nejakým chladivým hojivým gélom. Keď si to nalepím na prsia, príde okamžitá úľava. A zistila som, že je dôležité si dieťatko otočiť tak, aby ked saje, malo tú ranku na bradavke v kútiku úst, vtedy to tak nebolí ako keď sa do toho zahryzáva ďasnami. Pekne sa postupne zlepšujeme a zosúlaďujeme.

Už aj noci sú lepšie. A detičky majú už menej trápenia s vetrami, nakoľko som zistila ktoré chmaty na ne zaberajú. Teraz keď plačú a trápia sa s bolesťami bruška, presne viem ako ich treba chytiť, kde stlačiť, ako pomasírovať a za pár minút sú vyprdkaní a kľudne môžeme spinkať ďalej. Každým dňom si na seba viac zvykáme a všetko je akési ľahšie a krajšie. Dostávame sa do režimu a ja si konečne začínam poriadne užívať moje krásne dve bábätká. Stále ich bozkávam a neprestanem až pokiaľ nebudú vedieť predo mnou utiecť…

Majka