Zuzana v 12. tt: Zoznámte sa s novou Tehuľkou LIVE!

Toto leto bolo super. Slniečko síce príliš nehrialo, no po dlhšom období ma hrial pocit ťažko znovunadobudnutej relatívnej slobody. Naše baby konečne vyrástli z „plienkového obdobia“ a ja sa tak môžem stať „plnohodnotným“ občanom a zaradiť sa do pracovného procesu, ktorý je pre niekoho možno otravnou rutinou, no pre mňa po šiestich rokoch rodičovskej už pomaly vymodleným vykúpením z každodennej reality.

Už sa neviem dočkať, ako spoznám nových ľudí, čiastočne si oddýchnem od mamičkovských povinností, načerpám nový druh sily a tiež trošku finančne prispejem do domácnosti. Budúci rok sa už teda konečne dostaneme k moru! Celá rodina! Ozajstná spoločná dovolenka! Krásny oddych niekde v Turecku či možno i luxusnejšej destinácii… Baby sú už veľké a rozumné, zahrajú sa i vo dvojici alebo v skupinke a my s mužom sa môžeme začať znovu poznávať, nielen ako ocko a mama. Už sa nemôžem dočkať!!!

Po nekonečnom posielaní životopisov sa mi konečne ozvali. Práca síce trochu otravná, no práca! A príležitosti! Malinká si krásne zvykla na škôlku, veľkej sa v škole darí – je to ukážková prváčka. A ja mám pred sebou možnosti: Síce mierne obmedzené, ale konečne možnosti.

Som trochu nervózna. Predsa len: Idem na pohovor po desiatich rokoch.
Ráno všetko v pohode, nastúpim s mužom do autobusu. Ten sa so mnou rozlúči pri jeho robote s pusou a povzbudením a ja pokračujem ďalej.

Prečítajte si tiež:

5 najhorších obáv nastávajúcich rodičov
Tripple test – strašiak alebo pomocník?
Budeš mať bračeka alebo sestričku

Stojím. Je tu dusno. Veľa ľudí. Začína sa mi trochu krútiť hlava. Opriem sa o sklo. V hlave mi ide nejaká pesnička z detského filmu, ktorý sme s mojimi babami pred pár dňami pozerali. A potom už nič. Prázdnota. Čierno. Len ako opitá zrazu rozmazane vnímam sympatickú paniu, ktorú som len pred sekundou pozorovala asi 20 metrov odo mňa, ako v tureckom sede sedí priamo oproti mne, tuším ma i búcha po lícach a utiera mi čelo vreckovkou. Všetci kričia a pobehujú zmätene okolo. Odniekiaľ z hlavy mi tečie krv. Prekvapivo veľa krvi. Niekto mi podáva telefón: „Zoberte si to! Je to rýchla zdravotnícka služba!“ Neviem ani, či mám vôbec ruku, a tak iba odmietavo krútim hlavou alebo niečo zamrmlem. Úplný výpadok. Neviem, kde som. V hlave mi brní a nechápem, prečo sa títo ľudia motajú do môjho sna! Som predsa doma v posteli. Ešte je noc! Či nie?

Milá pani posadená na špinavej autobusovej podlahe predo mnou mi núka svoju vodu. Vodič už medzičasom zastal a tiež sa prišiel pozrieť na túto scénu. Neviem, kto je najväčšmi zaskočený, ja som ešte stále neprebudená, no pomaly mi to začína dochádzať.

„Čo vám je? Ste chorá? Máte nejaké zdravotné problémy? Je to vážne? Ublížili ste si? Bolí vás niečo?“ pýtajú sa ľudia.
A v tej chvíli sa mi akosi zázračne pospájajú posledné týždne. Moja únava, napätie, náhle výkyvy nálady, neustála ospalosť a najmä reakcia žalúdka na „vôňu“ čínskeho bistra.

„Som tehotná,“ slabým roztraseným hlasom upokojím ľudí okolo seba, no môj pokoj sa zrazu niekam diskrétne vzdialil a zanechal ma samu na zastávke dýchať (či predýchavať?) svieži vzduch výfukových plynov bratislavského centra…

OMG! Naozaj? Tretie dieťa? A práve teraz??? Čo budem robiť?

O týždeň neskôr sa na mňa moja gynekologička radostne usmeje: „Gratulujem! Máte krásne dvojičky!“

Zuzana je v 12. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?