Zuzana v 21. tt: Som dobrá mama?
TEHUĽKA LIVE! ZUZANA Tak, a je to tu! 2014 za nami, celý nový rok predo dvermi. 🙂 Tak vám ho teda všetkým prajem krásny a plodný. Veľa lásky, zdravia a trpezlivosti.
Zdroj: archiv redakceNo a najmä to posledné menované želám i sebe, lebo, musím sa priznať, táto vlastnosť (či schopnosť?) mi často chýba. I teraz, keď tu sedím a snažím sa sústrediť, počujem každé dve minúty: „Mamáááááááá, ona mi robí zle!“ „Mamááááááá, poď sem!“ „Mamáááááááááá, ona ma búcha!“ Často – najmä navečer, sa musím veľmi, ale veľmi snažiť, aby mi nepretiekli nervy. Stále sa pokúšam byť lepšou matkou, no čo to znamená? Aká má byť tá „správna matka“?
Niekedy sa mi zdá, že svoje deti zanedbávam. Mám pochybnosti sama o sebe a o svojich materinských schopnostiach a nadaní. Neustále sa v podstate zmietam medzi tým, že na ne nemám dostatok času, a tým, že nemám čas na nič iné. Byť matkou je ozaj ťažká vec: Fyzicky i psychicky.
Aké budú mať moje deti spomienky na svoje detstvo? Vnímajú ma ako dobrú mamu? Venujem sa im dostatočne? Dávam im dostatočne pociťovať svoju lásku? Sú šťastné?
Niekedy, keď vidím aké sú happy u mojich rodičov, ktorí si nájdu čas a najmä energiu venovať sa im na sto percent a bezvýhradne, mám až výčitky svedomia. Kričím na ne príliš? Hreším ich pričasto? Je štýl mojej výchovy dobrý? Venujem sa im primálo?
No má sa matka starať iba o blaho svojich detí? Čo ona sama? A čo jej muž? Ozaj je to ťažké. To rozdelenie povinností, roztriedenie času… Na jednej strane sa im snažiť venovať, potom ich posielať, nech sa predsa len trochu hrajú i samy. No a potom, keď sa ozaj začínajú hrať vo dvojici, tak neviem, či je to tým, že sa im dosť nevenujem, alebo tým, že dospievajú. Ach, jaj, kto sa v tom má vyznať?!
Čítajte tiež:
Môj rok 2014 bol v podstate celkom akčný. 30 rokov, leto vo Francúzsku, potom krásne zvládnuté všetky nástupy. Oboch prváčok – do škôlky i do školy. A môj návrat do pracovného života. Po šiestich rokoch. No zasa len nakrátko, keďže už o pár dní nastúpil i šok zo zistenia, že som opäť tehotná. A potom ďalší. Že až dvojnásobne. A potom naše výlety: Krakov a Londýn. A Vianoce. A Nový rok.
A sme tu… Viem, že to môže znieť ako klišé, no kedysi sa mi zdal čas od Vianoc do ďalších ako večnosť, deň mal milión hodín a od víkendu do ďalšieho to bolo na nevydržanie. A teraz? Nestíham pomaly vnímať výmenu ročných období. Všetko to ide tak neuveriteľne rýchlo! Kedy sa ten život tak zrýchlil? Ako sa to stalo? Bolo to materstvom? Tým, keď som sa premenila z dieťaťa na ženu? Vlastnou domácnosťou? Alebo miliónom povinností?
Niekedy mi chýba byť bezstarostnou, byť iba dieťaťom svojich rodičov a môcť si robiť, čo chcem. A užívať si život pre seba samu.
A ako starnem! Každý rok, keď prepisujem kalendár a pridávam ľuďom po roku a potom sa pozriem na seba a vidím, že už vlastne ani ja nie som tá mladá žaba a že už mám kde-tu i vrásky a pokožka stráca svoju pružnosť… No katastrofa!
Ale ok. Vráťme sa späť k oslavám Nového roku, lebo to tuším začína byť trochu depresívne. I keď tentoraz vás nepoteším žiadnou zábavnou historkou ani príhodou. Deti nič nepolámali, neponičili, nepodpálili, všetci sme do nového roku vstúpili relatívne zdraví a v priemerne dobrej nálade…
Silvester sme totiž strávili v príjemnej, takej komornej rodinnej atmosfére. Pozvali sme k nám na večeru našich dobrých kamarátov. Baby sa tešili, milujú akékoľvek stretnutia, sú to spoločenské typy, no a najmä keď im príde nejaký rovesník. Prišla ich šesťročná kamarátka spolu so svojím ockom, mojím „starým“ kamošom z Londýna. Jeho manželka práve v ten deň porodila ich druhého potomka, takže si najprv „odskočil“ na pôrod svojho syna a potom sa zaslúžene pripojil k oslavám Nového roka.
No a prišla ešte moja najlepšia kamoška so svojím manželom a taktiež s budúcim potomkom v brušku. A kopou nealkoholického šampanského, keďže prevládali deti a tehotné ženy. 🙂
Takže sme sa všetci spolu pokojne navečerali, o polnoci buchli šampanské a šli sme spať.
Zuzana je v 21. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?
