Zuzana v 23. tt: Koláče a iné chuťovky

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk

Začnem teda pekne poporiadku a od začiatku…

Sme tri najlepšie kamošky: Zuz, Haw a An. Haw sa s manželom momentálne sťahuje do domu a očakávajú svojho prvého potomka. An býva už dlhší čas v Londýne a na september plánujú so snúbencom ohromnú svadbu. No a my sa tiež s mužom pravdepodobne chystáme sťahovať a to, že očakávame tretie a štvrté (a neplánované :-)), už asi viete.

Koncom októbra sme sa teda s Haw vybrali za An do Londýna, aby sme jej osobne podali správu o našom „zmenenom statuse“. Očakávali sme ozaj všeliaké reakcie, predstavovali sme si to už niekoľko týždňov pred odletom a prehrávali sme si rôzne vtipné scénky, ako ju touto správou zaskočíme. Pravdupovediac sme si mysleli, že sa bude s Haw viac tešiť a nado mnou viac gúľať svojimi krásnymi mačacími očami. No jej prvá reakcia bola ozaj nevídaná. Celkom pokojne sa nás totiž opýtala: „A plánujete zjesť po pôrode svoju placentu?„

Nevedeli sme, či sa máme smiať, alebo bežať na záchod, alebo ako celkom reagovať. Mysleli sme si totiž, že je to opäť jeden z jej podarených fórikov, až dokým nám nevysvetlila, že v Londýne je to úplná normálka, bežná praktika. Matky ju prevádzkujú, propagujú, dokonca sa nájde kopa doktorov, ktorí túto možnosť podporujú a pacientky, pokiaľ o nej ešte informované nie sú, na ňu upozornia. Opísala nám množstvo výhod tejto „pochúťky,“ a tak sa mi po chvíli prestal zdvíhať žalúdok (i keď slinky sa mi práve zbiehať nezačali), no musím sa priznať, že tvár sa mi kriví pri tejto predstave ešte dodnes. No som dosť akčná a najmä veľmi zvedavá a rada skúšam všelijaké novoty a ak by som mala ozaj dôkaz, že táto metóda je nejakým spôsobom prospešná, pravdepodobne by som do toho šla a svoj „koláč“ si ozaj zjedla. Veď čo si človek napečie… 🙂
Tak ako to teda vlastne je? Na čom sa zhodujú odborníci?

Čítajte tiež:

• Placenta – tak trochu iný koláč
• Hlavné zásady dojčenia
• Kúzla na ľahší pôrod a popôrodné hojenie

Podľa môjho internetového prieskumu zatiaľ neexistujú žiadne reálne štúdie k tejto téme. Je jasné, že placenta je priam „nabitá“ vitamínmi a prospešnými látkami, no či tieto dokážu reálne po jej požití prejsť do matky, nie je odborne dokázané. Existuje len tvrdenie matiek, ktoré to na sebe reálne otestovali, a ich subjektívne názory podporujúce výhody tejto metódy.

Internet je ozaj plný informácií o tejto „záležitosti“. Niekoľko článkov sa popísalo i na slovenských stránkach (dokonca som niečo našla i tu, na Babywebe), z čoho som bola úprimne prekvapená, pretože som o tom počula od mojej kamošky prvýkrát. Jasné, že u nás nejde o bežnú praktiku, no niektoré žienky – Slovenky – si už zjavne svoju placentu domov odniesli. Čo s ňou potom urobili, to neviem, o takej, ktorá si ju osmažila a naservírovala (dúfam, že len sebe) som sa zatiaľ nedočítala, no viaceré písali, že ju symbolicky zasadili ako strom. Ja na symboly až tak nie som, no ozaj si neviem predstaviť, ako by sa zatvráril môj pôrodník, ak by som ho požiadala, aby mi po pôrode kus placenty odrezal a dal mi z nej zjesť. Predpokladám, že by hneď telefonoval na iné oddelenie, aby sa prišli presvedčiť o mojom psychickom zdraví, možno by to bolo označené za predčasnú popôrodnú depresiu. 🙂 (Ktorú vraj práve požitie placenty minimalizuje, okrem toho tiež vraj potláča stres, zvyšuje produkciu mlieka, dodáva telu dôležité minerály, vitamíny a kyseliny, dodáva obrovskú energiu atď., atď….)

Takže záver už nechám na vás a na vašom individuálnom štúdiu tejto témy.
Pekné „bádanie“. 🙂

Zuzana je v 23. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?