Zuzana v 33. tt: Snehuliak

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk

V utorok som absolvovala svoju úvodnú hodinu gravidjogy. Keď ashtanga bola „makačka“, predpokladala som, že gravid bude absolútny protipól – teda ulievačka. No kruto som sa zmýlila. Na ďalší deň som ledva chodila a zadok ma bolel ešte tri dni. 🙂

No áno, musím povedať, že je to o mne a mojej kondícii (respektíve „nekondícii“). Moje telo je v štádiu fyzickej hibernácie už niekoľko rokov, nič so sebou nerobím, i keď hlava vie, že by som mala. No vždy je oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie na niečo sa vyhovoriť! A po tomto pôrode – a to už viem teraz – budem mať tých výhovoriek v zálohe ešte dvojnásobok. 😀 Takže práve preto som sa rozhodla pre skupinové cvičenie a azda sa mi niečo podarí zmanažovať i po „tom“.

Samotná gravidjoga bola veľmi príjemná a bola som rada, že moje telo konečne prekonáva prekážky. Cvičila som poctivo, čiže i výsledok tomu zodpovedal. (Nehovorím, že sme práve robili nejaké zložité cviky, to vôbec nie, bolo to veľmi veľa o dýchaní a správnej polohe chrbtice, no ani sme sa zas tak úplne neulievali.)

Naša inštruktorka je veľmi milá baba, dokonca sme po hodine šli spolu domov, keďže sme zistili, že bývame na rovnakej ulici. No a priznala som sa jej, že som teda ozaj mala čo robiť. No áno, pre ženy v ranom štádiu tehotenstva je to zväčša brnkačka, ani sa nezapotia a najradšej by pridávali zložitejšie ásany, no pre „bruchane“ ako ja je to úplne iná pesnička – riadna zaberačka!

Veru, moje brucho sa mi už vláči po stehnách. 🙂 Cítim sa ako kamión a vyzerám, akoby som zhltla extra veľký červený melón: Niekedy samu seba vnímam ako takú „cartoon“ postavičku – niekoho zo Simpsonovcov alebo z iného kresleného seriálu. Baby ma tak zjavne tiež niekedy vidia a zvyknú ma volať „Veľké brucho“ (asi indiánske meno) alebo „Tekvica“. Minule som si vyslúžila i pomenovanie „Snehuliak“ i keď s poznámkou, že by sa mi hodila ešte tretia guľa. 🙂

Má to však svoje výhody – mám príručný stolík, ozaj si môžem na brucho pokojne položiť pohár i tanier (opäť ten pocit kreslenej postavičky 🙂 a nič sa nerozleje – teda pokiaľ chalani práve tiež necvičia (asi najskôr nejaký druh bojového umenia).

No a tiež je použiteľné ako veľmi výhodná príručná žehliaca doska: Keď niečo potrebujem poskladať a uhladiť, položím to jednoducho na brucho a o chvíľu je to precízne urobené.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Kedy ísť do pôrodnice alebo Päť základných situácií
• Výber pôrodnice a registrácia
• Zvládnem gravidjogu?

No som rada, že v podstate sa nielen cítim, no i vyzerám dobre, zozadu by človek ani nepovedal že som tehuľa, ozaj som nijako extrémne nepribrala, iba brucho sa mi zväčšilo do ozrutánskych rozmerov. Celkovo som zatiaľ ťažšia o 11 kíl, čo si myslím, že je veľmi slušné vzhľadom na to, že každý bambuliak už má vyše dvoch kíl.

Vo štvrtok som bola na poslednom vyšetrení u svojej gynekologičky. Chalani sú obaja krásni, zdraví a v poriadku, ten „starší“ je otočený hlavičkou, druhý má priečnu polohu, no i ona sama bola prekvapená, koľko má taký veľký, vyše dvojkilový chlapec ešte v tom mojom bruchu miesta, lebo sa hýbal i pod sondou. Ten sa momentálne vrtí stále – úplne sa „vymenili“, pôvodne bol pohybovo aktívnejší ten druhý a teraz zas šantí vo dne v noci tento „mladší“ – takže verím tomu, že do pôrodu budú obaja hlavičkou dolu. Teraz sa už mám hlásiť v pôrodnici, ktorú som si vybrala, čiže v mojom prípade na Kramároch.

Tak som zvedavá, ako to prebehne, lebo si už vôbec nespomínam, ako to vlastne všetko bolo predtým, ako, kde a komu som sa hlásila, len viem, že som tam potom chodila do predpôrodnej ambulancie každý týždeň. Takže „výsledok“ zreferujem v ďalšom príspevku. Zatiaľ sa teda majte krásne a držte mi palce. : -)

Zuzana je v 33. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?