Trpíte migrénou? Otehotnite!

Častejšie ako migréna sú tenzné bolesti hlavy, ktoré tvoria okolo osemdesiat percent bolestí a sú psychického pôvodu. Niekedy ich pacienti opisujú ako obruč zvierajúcu sa okolo hlavy, tlak, ktorý sa šíri do krčnej oblasti alebo z nej vystupuje. Tieto bolesti môžu trvať niekoľko minút, hodín, dní i týždňov. Výnimočné nie sú ani chronické bolesti hlavy, spôsobené prílišným užívaním analgetík.

S vracaním i bez neho

Migréna je záchvatová bolesť, ktorá sa vyvinie v priebehu niekoľkých minút, až desiatok minút. Prejavuje sa najčastejšie v jednej polovici hlavy, sprevádza ju nevoľnosť, niekedy vracanie a je bez akýchkoľvek neurologických príznakov. Hovorí sa jej migréna bez aury alebo bežná migréna, ktorá predstavuje asi osemdesiat percent všetkých prípadov.

V dvadsiatich percentách sa objavujú príznaky vznikajúce v mozgovej kôre. Chorý ešte necíti bolesť hlavy, no má už poruchy videnia, niekedy pocit iskrenia v zornom poli. Môže sa objaviť brnenie, necitlivosť či porucha pohyblivosti jednej polovice tela. Existujú i ďalšie príznaky takzvanej bazilárnej migrény, a to porucha rovnováhy, zhoršenie výslovnosti, zlá koordinácia pohybov, dvojité videnie. Pri všetkých typoch migrén sú časté vracanie a nevoľnosť úplne bežné.

Neznáma choroba

Príčina migrény je len veľmi málo známa, hoci sa intenzívne skúma už desiatky rokov. Isté je, že ide o poruchu prekrvenia mozgu. Vo fáze aury je to nedokrvenie, kým u plne rozvinutej bolesti prekrvenie.

Genetické zaťaženie je nepochybné. Existujú rodiny, v ktorých je migréna zastúpená v rámci viacerých generácií. Choroba sa objavuje už v detskom veku, ale najviac prípadov prepukne až u dospelej populácie. Na tú pôsobia provokujúce momenty ako stres, hluk, svetelné kontrasty, zmeny počasia, alkohol, diétne chyby (hladovanie či stresové prejedanie – obidva varianty sú vražedné), nadmerné fajčenie, menštruácia či ovulácia u žien, nedostatok spánku…

Príčinou záchvatových bolestí hlavy môže byť i závažné ochorenie mozgu, preto by mal byť každý človek trpiaci migrénami dôkladne neurologicky vyšetrený, a to vrátane počítačovej tomografie (CT mozgu) a elektroencefalografie (EEG). Pri závažnom podozrení je potrebné doplniť vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Čítajte tiež:

• Čo nás najviac stresuje? 
• Syndróm chronickej únavy
• Popôrodná depresia

Blažené tehotenstvo

Pravidelnými migrénami trpí približne desať až dvanásť percent populácie. Chorí môžu mať niekoľko záchvatov mesačne, rovnako však aj len zopár záchvatov ročne. Je jasné, že tí pacienti, ktorých postihuje migréna opakovane niekoľkokrát mesačne, majú výrazne zníženú kvalitu života. Choroba ich obmedzuje nielen v osobnom živote, ale aj v zamestnaní, podliehajú stavom úzkosti a depresiám.

Migréna postihuje častejšie ženy. Prečo? Objavuje sa závislosť choroby od hormonálneho cyklu. Migrény sa nezriedka objavujú po prvej menštruácii a končia sa až v menopauze. Je zaujímavé, že tehotenstvo je obdobím pokoja. Ženy trpiace migrénami sú pred nimi v období tehotenstva zvyčajne uchránené a môžu úplne vysadiť preventívnu liečbu. Pri prípadnom záchvate postačí záchranná liečba.

Liečba

1. Preventívna liečba sa uplatňuje pri viac než troch plne vyvinutých migrenóznych záchvatoch za mesiac. K dispozícii je rad liekov, o ktorých užití rozhoduje ošetrujúci lekár.

2. Záchranná liečba je liečbou začínajúceho, prípadne už vyvinutého záchvatu. Zvyčajne je tým účinnejšia, čím skôr je aplikovaná. V počiatočnej fáze môžu pomôcť i bežné analgetiká, na rozvinutý záchvat zaberajú lieky zo skupiny triptanov. Niekedy môže pozitívne zafungovať i hormonálna antikoncepcia, inokedy má priaznivý vplyv akupunktúra. V prípade, že je migréna provokovaná blokádou chrbtice, pomáha zas fyzioterapia.

3. Je veľmi pozitívne, ak sa chorému podarí vypozorovať spúšťací faktor, napríklad nedostatok spánku, alkohol, stres, nadmerný alebo nedostatočný príjem tekutín a následne sa mu vyhýba.