Popôrodná depresia

Veľké šťastie, ktoré narodenie dieťaťa sprevádza, je, samozrejme, vykúpené aj veľkou dávkou stresu, nových starostí a strachu, únavy a vyčerpania. Preto nie je nič nezvyčajné, že sa spolu s únavou a zmenou hormonálnej hladiny mnohým matkám v prvých dňoch po pôrode nedostavujú iba príjemné pocity nezvládnuteľnej eufórie, ale aj úzkosť, podráždenosť, strach, či dieťaťu neublížim a niekedy dokonca aj neschopnosť vnímať lásku k novonarodenému dieťaťu, z čoho vzápätí vyplynú veľké pocity viny. Laicky tento stav označujeme ako „depka“ – depresia.

Citové rozladenia, čiže popôrodné blues, ktoré sa objavujú krátko po pôrode, sú v zásade normálne a bežné až u 80 percent žien. Ide o prechodnú náladovú labilitu, nervozitu či smútok, ktoré netrvajú dlho a sú odkloniteľné, to znamená, že vo chvíli, keď napríklad manžel matke pomôže a ona sa trochu vyspí, je jej hneď lepšie. Môžu ju aj rozveseliť blízki ľudia a priviesť ju na iné myšlienky. K svojmu dieťaťu cíti väčšinu času lásku a nehu a okamihy, keď má pocit, že ho nemá rada, sú zriedkavé.

Vo chvíli, keď sú však negatívne pocity oveľa intenzívnejšie a nie je možné sa od nich odpútať, už netreba situáciu podceňovať. Je to príznak ochorenia, popôrodnej depresie či ešte závažnejšej laktačnej psychózy. Je dôležité si uvedomiť, že ide o chorobu. Príčina tejto choroby sa dáva do súvislosti s hormónom prolaktínom, ktorý sa vylučuje pri tvorbe materského mlieka.

Toto ochorenie sa nedá zvládnuť silnou vôľou, nedá sa prekonať. Ani tento stav nemusí prejsť, ako často počúvame v laických radách a odporúčaniach – vydrž, to prejde, bude lepšie. Vo väčšine prípadov si matka sama nepomôže a potenciálne je nebezpečenstvom sebe i svojmu dieťaťu. Je to stav, keď je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Je možné, že depresia spontánne vymizne, platíme však za to cenu mnohých mesiacov neskutočného trápenia a nielen nášho, ale aj nášho dieťaťa.

Na rozdiel od laického označenia „depka“ a opisovania depresie ako prechodnej zlej nálady je depresívna porucha ochorením celého organizmu. Depresia ovplyvňuje to, čo si myslíte o sebe a okolitom svete, ako sa cítite, akú máte náladu i ako sa následne podľa týchto svojich väčšinou negatívnych a pesimistických myšlienok a nálad správate. Ovplyvňuje, ako a čo jete, ako spíte, akú telesnú únavu pociťujete. Či dokážete prežívať radosť, či máte vôľu a chuť na rôzne aktivity.

Depresívne ochorenie nie je ekvivalentom zlej nálady. Nie je to iba známka osobnej slabosti alebo stav, ktorý je možné prekonať želaním či pevnou vôľou. Ľudia postihnutí depresívnym ochorením sa nemôžu jednoducho dať do poriadku a uzdraviť sa. Bez liečby môžu príznaky pretrvávať týždne, mesiace alebo roky. Väčšine ľudí, ktorí sú postihnutí depresívnym ochorením, však môže pomôcť adekvátna liečba. Ak máte vo svojom okolí matku, ktorej nepomáha zlepšiť náladu ani odpočinok, ani pomoc a trvá to už niekoľko dní, nedávajte jej rady typu „vzchop sa, veď máš krásne dieťa, manžela, nič ti nechýba…“ či „musíš to prekonať, veď to prejde“, ale odveďte ju k lekárovi.

Čítajte tiež:

• Naše telo po pôrode
• Zmenila sa vaša žena po pôrode? alebo Sprievodca pre novopečených oteckov
• Komplikácie v šestonedelí

Ján Praško, Hana Prašková: Depresia a ako ju zvládať

„Medzi príznakmi popôrodnej depresie prevládajú pocity zlyhávania, nerozhodnosť, úzkosť, strach zo samoty, sociálna izolácia, bezmocnosť a beznádej, katastrofické obavy z budúcnosti, strata záujmu a potešenia, nechutenstvo, alebo, naopak, prejedanie. Rodičky majú pocit, že dieťa je nechcené, nedokážu ho milovať ani sa oň postarať. Môžu byť prítomné poruchy spánku, nekontrolovateľná plačlivosť, problém dotýkať sa dieťaťa a starať sa oň, zlosť a podráždenosť, pocity straty kontroly. Výnimočne pri výraznom prehĺbení symptomatológie hrozia psychotické situácie a riziko zabitia dieťaťa či samovraždy. Okrem depresívnej a úzkostnej symptomatológie sa môžu objavovať obsesie a kompulzie, panické ataky, nadmerné pitie alkoholu.

Zvyčajne sa popôrodná depresia objavuje 6 – 12 týždňov po pôrode, ale môže sa objaviť až do jedného roku od pôrodu. Prejavuje sa najmä nadmernou únavou až vyčerpanosťou, podráždenosťou, výčitkami voči sebe, úzkosťou, pocitmi neistoty a strachu, niekedy sa pridajú príznaky fóbií. Smutná nálada býva spočiatku v pozadí obrazu, postupne sa však môže rozvinúť do rôzne hlbokej depresie. Schopnosť postarať sa o dieťa značne klesá. Postihnutú mamičku okolie odsudzuje za to, že k dieťaťu nič necíti, je presvedčená, že ako matka zlyhala, obáva sa, že partner ju opustí a nechá s dieťaťom samotnú, začína sa vyhýbať kontaktu s okolím, zatvára sa v byte, stráca potešenie z vecí, ktoré ju predtým bavili. Zvyčajne stráca aj chuť do jedla a trpí úpornou nespavosťou, často bezdôvodne plače.

Depresia väčšinou zostáva na miernej alebo stredne hlbokej úrovni. Biologickými rizikovými faktormi sú: predchádzajúca epizóda depresie (až 30 percentám žien, ktoré v minulosti prekonali depresiu, sa depresia rozvinie po pôrode), depresívna epizóda po minulom pôrode (52 – 62 percent žien rozvinie novú epizódu po ďalšom pôrode) a depresívna porucha u pokrvných príbuzných. Medzi psychosociálne rizikové faktory patrí nedostatočná sociálna podpora, negatívne životné udalosti, nestabilita partnerského vzťahu a ambivalencia týkajúca sa tehotenstva.

Iba výnimočne sa objavuje v popôrodnom období psychóza (1 – 2 prípady na 1 000 pôrodov). Popôrodná psychóza najčastejšie vzniká prvých 48 – 72 hodín a trvá až niekoľko týždňov po pôrode. Prvými príznakmi sú nepokoj, podráždenosť a problémy so spánkom, veľmi rýchlo sa však objavia psychotické depresívne alebo manické príznaky s dezorganizovaným správaním, bludmi, halucináciami. Pri depresívnych prejavoch mladá matka stráca kontakt s realitou, máva depresívne halucinácie (hlasy) a bludy (je presvedčená, že dieťa je podvrhnuté, diablovo a pod.). Vtedy je nevyhnutná urgentná hospitalizácia, inak sú novorodička i dieťa v riziku ohrozenia života. Ešte zriedkavejšie sa môže objaviť aj manická epizóda s rozjarenou, nadmerne výbornou náladou, nespavosťou.“