Muky tehotných otcov

Keď pred dvoma rokmi ukradol istý Afričan potvrdenie o lekárskej prehliadke, aby tak ospravedlnil svoju absenciu v práci, smial sa mu vďaka spravodajstvu celý svet – ordinácia, z ktorej doklad zobral, bola totiž gynekologická a potvrdenie sa vzťahovalo na prehliadku tehotných žien.

Pred časom sa objavil v televízii tridsaťštyriročný Američan Thomas Beatie – v šiestom mesiaci tehotenstva. Svetu stuhol úsmev na perách a kauza vzbudila vášnivé debaty, a to aj napriek tomu, že Beatie je transsexuál a pôvodne prišiel na svet ako žena, takže biologicky je schopný otehotnieť a dieťa donosiť. Napriek tvrdeniu odborníkov, že muži by tehotenstvo nezvládli (údajne ani psychicky, ani fyzicky) tu máme vďaka chirurgom prvého muža, ktorý to zrejme dokáže.

A čo my, ostatní oteckovia? Domnievam sa, že, našťastie, nemusíme absolvovať podobne bizarné zážitky, aby nám došlo, že tehotenstvo našich partneriek sa nás týka možno viac, ako sme si ochotní pripustiť.

My muži

Rád by som hneď v úvode varoval a vyviedol z omylu romantické čitateľky, ktoré očakávajú povzbudzujúce informácie o svojich partneroch a budúcich otcoch svojich detí: Naozaj existujú muži, ktorí so ženami prežívajú tehotenstvo od začiatku až do konca tak, ako keby sami nosili v tele plod vzájomnej lásky. Nie je ich však veľa a nikto vám nezaručí, že práve ten váš k nim patrí. Zvyčajnou reakciou mužov na informáciu o tehotenstve partnerky nebývajú totiž ani prudké bolesti v podbruší, ani onen povestný šok spojený so strkaním hlavy do snehového záveja. Je to prozaické – mužom to spočiatku veľmi nedochádza.

V ich očiach sa totiž vlastne nič nezmenilo, v posteli sú stále iba dvaja ľudia, ženské telo vyzerá zatiaľ stále rovnako, navyše ako bonus úplne odpadli starosti s antikoncepciou, pretože dvakrát tehotná v rovnakom čase jednoducho nemôže byť. Prvé zrady však na seba nedajú dlho čakať.

Budúci potomok v maternici takmer ešte ani nedokončil svoje bunkové delenie, a už sa vie, v akom kočíku sa bude voziť, v akej autosedačke bude sedieť, v akej vaničke sa bude kúpať a s akou hračkou bude ráno budiť ocina úderom do hlavy alebo spustením tej protivnej melódie, ktorú v sebe má vari polovica všetkých hračiek na svete.

A čo na to otecko? Je schopný pochopiť isté požiadavky na technické parametre kočíkov a autosedačiek a dokonca ho to aj trochu baví, ale rozhodnutie o vhodnej kombinácii farieb je už úplne nad jeho sily. Preto podobné starosti hádže za hlavu a naivne pokračuje v inštalovaní domáceho kina v obývacej izbe: „Čo myslíš, miláčik, bude ten stojan na cédečká tu, alebo tu, vedľa tej reprodebny?“ A ona sa nesmelo usmieva, pretože už správne tuší, že nebude nikde.

To jediné, čo už čoskoro bude v celom byte, bude na všetko siahajúce, všetko obžúvajúce a všetkého sa dožadujúce dieťa. A pád ťažkého stojana na hlavičku dieťaťa si neželá ani ten najzadebnenejší otecko, alebo hádam áno?

Priemerný prototyp muža tak vníma tehotenstvo svojej ženy akosi nepriamo, práve prostredníctvom stále pribúdajúcich obmedzení a noviniek v spoločnom živote. Nikde však nie je napísané, že ani to nie sú tie správne muky. Partner ich určite prežíva napríklad práve vo chvíli, keď všetky svoje úspory vrazil do úžasného prekvapenia k výročiu zoznámenia v podobe zájazdu do exotickej krajiny.

Ibaže lietadlom, do päťdesiat stupňov Celzia, do krajov s úplne inou črevnou mikroflórou, a navyše v termíne pôrodu – to asi naozaj nevyjde. Z hitparády spoločných chvíľ sa tak postupne škrtá i sauna, cyklistika, vysokohorská turistika… Čo ostáva? Kino, zajasá muž. Ani tu však nevyhráva, pretože žena akčné filmy neznášala aj pred graviditou, z hororov by predčasne porodila a na romantických filmoch bude plakať, veľmi a nahlas. Komédie zasa neznáša on, takže ostáva posedenie doma vo dvojici pri pohári pramenistej vody.

Muž sediaci na vajciach

Existuje však aj iná sorta mužov, a to sú naozaj tí, ktorí okrem prehnanej starostlivosti o nastávajúcu mamičku pozorujú typické príznaky tehotenstva aj sami na sebe. Je ťažké vysvetliť im, že tehotná žena nie je chorá, nepotrebuje každých päť minút prikrývať brucho vlnenou dekou a netreba ju od prvého mesiaca tehotenstva nosiť v náručí na záchod, rovnako ako to, že oni sami navzdory všetkým nevoľnostiam a emočnej labilite v skutočnosti nijaké dieťa neporodia.

Niektoré domorodé kmene majú dodnes vo zvyku, že muži imitujú tehotenstvo, pôrod a šestonedelie. Tento zvyk sa označuje slovom kuváda, z francúzskeho couver, čo môže v preklade znamenať aj sedenie na vajciach. V modernej spoločnosti sa kuváda považuje za psychologickú záležitosť, nie za rituál, a niektorí odborníci (napr. psychoanalytici) ju vysvetľujú ako vytesnené pocity viny za to, že muž priviedol ženu do druhého stavu.

Tento mechanizmus je potom zodpovedný za to, že úbohý muž skutočne pociťuje bolesti a kŕčovité sťahy vo svojom vlastnom bruchu, stoná a vzdychá, prevaľuje sa na lôžku a niekedy ho do nemocnice odvážajú spoločne s manželkou – nie preto, aby tam statočne asistoval pri pôrode, ale aby bol sám v starostlivosti lekárov. Doktor Radim Uzel opisoval prípady, keď manžela odvážali nie do pôrodnice, ale na operačnú sálu s podozrením na akútny zápal slepého čreva. Keď však žena porodila, mužove bolesti prešli, pretože nešlo o slepé črevo, ale o zmienenú kuvádu.

Z tohto pohľadu je zrejmé, že niektorí citlivejší (či od partnerky závislejší) muži môžu naozaj trpieť rannými nevoľnosťami, vracať alebo sa excesívne prejedať spolu s partnerkou. Môže ísť aj o mužov, ktorí majú nepriznaný strach z nastávajúceho otcovstva, alebo trpia žiarlivosťou, ktorú si neuvedomujú, na partnerkino tehotenstvo či na nenarodené dieťa. Aj nadmerne pevné puto s matkou údajne hrá svoju (poriadne negatívnu) rolu.

Napokon, kuváda sa nemusí prejaviť „kompletne“, taký otecko – hoci len mierne postihnutý psychologickým tehotenstvom – dokáže na predpôrodnom kurze celkom vydarene predýchavať sťahy maternicového svalstva a váľať sa po lopte ako skúsená rodička.

Určite to poznáte aspoň zo svojho okolia: ostatné ženy jej závidia takého pozorného, empatického a citlivého partnera. Všade je s ňou, na ultrazvuku ju drží za ruku, nakupuje odborné knihy, prestal fajčiť aj piť, na ulici sa obzerá za kočíkmi a pristavuje sa pri výkladoch s detským oblečením. Je však možné, že ona by v skutočnosti rada aspoň porodila sama a v pokoji, ale on tam bude, vždy pripravený masírovať krížovú oblasť jej chrbta, povzbudzujúci, hlasito dýchajúci a vo finále nadšene prestrihujúci pupočnú šnúru ako pásku pri slávnostnom otváraní nového obchodného centra. Že pritom bude ešte fotiť ako zúrivý reportér, to je vari zbytočné dodávať.

Na Babywebe tiež nájdete:

• 10 najčastejších tehotenských obáv: Vieme, čoho sa báť nemusíte
• Sex v tehotenstve
• Tehotná žena – stručný sprievodca pre budúcich oteckov

Všetko s mierou

Hoci netuším, po čom ženy túžia, aj tak si dovolím odhadovať, že prototyp prekvapeného a nemotorného flegmatika môže mať niekedy väčšie čaro a prednosť pred druhým gravidným človekom v spoločnej domácnosti.

Poznám mužov, ktorých starostlivosť bola taká nadmerná, že deväť mesiacov frustrovali svoje partnerky tým, že s nimi odmietali sexuálne žiť zo strachu, aby nejako nepoškodili plod. Iných však zasa takmer násilím dovliekli do pôrodnej sály, pretože im povedali, že tak je to podľa súčasných trendov správne – pri pohľade na svoju rodiacu ženu potom nielen omdleli, ale veľakrát po tomto zážitku neboli schopní viesť plnohodnotný partnerský život, pretože obrazy, ktorých sa tak báli, sa im vracali na myseľ v najmenej vhodných okamihoch.

Nech však už muž je tehotný so svojou ženou, alebo sa tvári, že sa vlastne vôbec nič nedeje, ten pravý zázrak a pravé zmeny prídu až vo chvíli, keď sa bruško premení na tretieho človeka v spoločnom životnom priestore. A nech už sa muž popasoval s tehotenstvom svojej partnerky akokoľvek, čoskoro zistí, že príbeh otcovstva je úplne iná kapitola, na ktorú neexistuje nijaký kurz a v ktorej je deväť mesiacov len jedným z kamienkov v pestrej mozaike života.