Šušlanie pred deťmi? Odpustime si ho

Základom osvojovania všetkých schopností dieťaťa vrátane reči je napodobňovanie a vzor. Opakovaním situácií s naším komentárom umožňujeme dieťaťu porozumieť reči a pochopiť význam slov. Iba tak docielime, že dieťa slovám rozumie, hoci ešte nehovorí alebo nedokáže slová správne vysloviť. Tým, že jeho pokusy o prvé slová chválime, podporujeme v ňom chuť rozprávať. Čím je týchto rečových kontaktov viac, tým viac bude mať dieťa príležitostí na osvojovanie reči.

Nešušleme

Každé zdravé dieťa prirodzene hovoriť chce. Keď nebudeme s dieťaťom dostatočne komunikovať, odpovedať mu, negatívne ovplyvníme prirodzený vývoj jeho reči. Tým zároveň obmedzíme jeho vyvíjajúce sa psychické funkcie vrátane vývoja intelektu.

S dieťaťom sa rozprávame vždy, keď je to možné. Je potrebné správne artikulovať, slová nedeformovať a nešušlať. Dieťa totiž všetko „nasáva“ a napodobňuje! Tempo reči musí byť pre dieťa zrozumiteľné, pokojné, skôr pomalšie. Modulácia nášho prejavu by mala byť prirodzená, ale zároveň výrazná. Ak budeme preháňať, môže sa stať, že dieťaťu spôsobíme skôr šok než príjemný zážitok. Celkový prejav by mal byť pozitívne ladený a pokojný.

Spory dospelých odložíme na neskôr, keď pri tom dieťa nebude. Aj keď obsahu nerozumie, intenzívne vníma melódiu hlasov a ich intenzitu a inštinktívne reaguje neistotou, nepokojom, nezriedka aj plačom.

Ozvena

Pri rozprávaní dieťaťu doprajeme zrakový kontakt, aby malo šancu sledovať mimiku našej tváre a artikulačné orgány. Slovo, ktoré sa dieťaťu nedarí, po ňom správne zopakujeme. Zvykneme si robiť dieťaťu vo vhodných chvíľach „ozvenu“. Zároveň nikdy nekomentujeme jeho nedostatky a nenútime dieťa slová opakovať. Prirodzeným spôsobom zaraďujeme do spoločne tráveného času spievanie, riekanky, rytmizovanie jednoduchých porekadiel, čo sa dobre darí pri hrách.

Aby dieťa dosiahlo správnu artikuláciu, musí hlásku či slovo veľakrát zopakovať a má dovolené pomýliť sa. Predpokladom sú však dostatočne svalovo a koordinačne precvičené artikulačné orgány, teda tie časti tela, ktoré sa zúčastňujú na výslovnosti. Na to nám ideálne slúžia rôzne hry s jazykom, perami a mimickým svalstvom ako napríklad špúlenie úst, olizovanie, mľaskanie, fúkanie, fŕkanie atď. Cvičenie nerobíme systematicky, ale podľa situácie a vždy by to mala byť pre dieťa zábava.

Aj pri rôznych hrách skúšame prírodné zvuky a onomatopoje, na ktorých si dieťa výslovnosť hlások prirodzene trénuje. (Napr. had syčí sss…, vietor robí ffíí…, ide vláčik šišiši…).

Hranice zhovievavosti

Často sa stáva, že aj napriek výraznej snahe rodičov dieťa používa vlastný slovník alebo mu takmer nie je rozumieť. Musíme mu dať dostatok času, aby si mohlo správnu výslovnosť osvojiť. Zrenie rečových centier v mozgovej kôre je dlhodobá záležitosť a každé dieťa má svoje tempo. K jeho rečovým výkonom buďme zhovievaví zhruba do troch rokov. Keď sa však problémy s rečou nezlepšia, odporúčam vyhľadať pomoc klinického logopéda, ktorý stav reči dieťaťa odborne posúdi a navrhne ďalší postup.

Čítajte tiež:

• Darí sa vášmu dieťaťu dobre? alebo Prehľad preventívnych prehliadok (2)
• Vývoj reči počas prvého roku
• Ako na nádchu a kašeľ bez chémie

Dvojjazyčná výchova

V našej spoločnosti sa teraz častejšie objavuje bilingválna alebo dvojjazyčná výchova dieťaťa. Reč dieťaťa pochádzajúceho z prostredia, kde každý z rodičov hovorí iným jazykom, je typická prelínaním obidvoch jazykov. Prejavuje sa to vo zvukovej podobe hlások, v slovnej zásobe i v gramatike. Dieťa si často vytvorí vlastný jazyk, v ktorom používa slová podľa potreby a podľa toho, ktorý z rodičov sa s ním práve rozpráva. Vytvára aj novotvary skombinované z obidvoch jazykov. V ideálnom prípade, teda pokiaľ je intelekt dieťaťa na dobrej úrovni a jeho zázemie je kvalitné, sa dieťa naučí komunikovať s oboma rodičmi rovnocenne a nemá s „prepínaním“ do jazykov problém.

Horšia situácia však nastáva, keď sa u dieťaťa objaví vývojová porucha reči alebo iné vývojové problémy. Vtedy je na rodičoch, ku ktorému jazyku sa priklonia a budú v ňom s dieťaťom hovoriť. Detský mozog sa dá pomerne dobre formovať, ale bez určenia pravidiel komunikácie a nastavenia podmienok vhodných práve pre dieťa sa nezaobídeme. V opačnom prípade má dieťa v reči výrazné nedostatky.

Prichádza do školy s nedostatočnou slovnou zásobou, so zásadnými nedostatkami v chápaní a už od začiatku školskej dochádzky má v porovnaní s rovesníkmi výrazný hendikep. Hoci sú jeho predpoklady na zvládnutie učiva dobré, pre jazykovú nekompetentnosť zaostáva. V škole je potom neúspešné a stráca motiváciu vzdelávať sa, nezriedka nezapadne do detského kolektívu. Keď sa nedarí rodine a dieťaťu situáciu zvládnuť, je bezpodmienečne nutné vyhľadať špecializovanú pomoc a dieťaťu venovať nadštandardnú starostlivosť.

Nikdy nie je neskoro

Nakoniec by som chcela vyzvať rodičov, ktorí trpia nejakým rečovým nedostatkom, aby sa pokúsili svoju reč zlepšiť. Nie je pravda, že poruchy výslovnosti sa v dospelosti nedajú ovplyvniť a chybnú reč už nie je možné napraviť. Mojimi klientmi v logopedickej ambulancii sú často aj právnici, manažéri či hlasoví profesionáli, ktorí cítia potrebu na svojom rečovom prejave pracovať. A pre dieťa neexistuje lepší rodič než ten, ktorý na sebe pracuje.

Aby sa reč dieťaťa správne rozvíjala, treba mu vytvoriť láskyplné prostredie s kvalitnými vzormi, často spievať, rytmizovať, hrať sa s ním, učiť ho spoznávať ľudí a predmety v jeho okolí, pomenovávať ich, prezerať si spolu knižky, ukazovať mu obrázky…
… a pri tom všetkom rozprávať, rozprávať, rozprávať…