Vývoj reči a nástup do škôlky

Negatívnym dôsledkom môžu byť problémy s rečou, vznik tikov, agresivita, úzkosť, problémy s vyprázdňovaním a podobne. Preto je pre dieťa veľmi podstatné, v akých podmienkach doposiaľ žilo, ako sa naučilo prekonávať stres, akú malo podporu zo strany svojich blízkych, či zažívalo pocity bezpečia a lásky alebo akú úroveň dosiahlo v rámci svojho psychomotorického vývoja.

Rodinný život

Schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam je u každého človeka iná. Nie každé dieťa je na zvládanie týchto náročných situácií dobre vybavené. Ak sa k tomu pridajú iné vonkajšie priťažujúce okolnosti (nevhodná výchova, neprimerané nároky, rozvod rodičov, dlhšia choroba…), môže vzniknúť závažný problém.

Najlepšie prostredie pre harmonický život dieťaťa je ideálna rodinná atmosféra plná materského tepla. Mnohým súčasným rodinám, bohužiaľ, vo veľkej miere chýba čas i priestor na spoločné aktivity, resp. skutočný rodinný život. Súčasťou života dieťaťa sa stala materská škola. Deti tu môžu prežiť veľa príjemných zážitkov, ale nie je možné dať im to, čo by inak dostávali v oveľa jednoduchšom prostredí doma s mamou. Materská škola je pokus o zaopatrenie dieťaťa, keď sa rodičia dieťaťu nemôžu venovať. Či je to vydarený pokus, je diskutabilné.

Zrelosť na škôlku

Deti, ktoré sú dostatočne fyzicky, psychicky a sociálne vyzreté, nemajú so vstupom do materskej školy väčšinou žiadne problémy a dochádzka do škôlky je pre ne potrebná. Komunikatívne a ústretové deti sa tam zvyčajne tešia, no deti uzavreté, úzkostlivé alebo tie, ktoré nie sú na detský kolektív zvyknuté napríklad z ihrísk alebo rôznych klubov, môžu mať pri nástupe do materskej školy problémy.

Pre dieťa je táto zmena zásadná. Musí sa adaptovať na časový režim škôlky, prispôsobiť sa stravovaciemu programu a podriadiť väčšine. Už si nemôže úplne robiť to, čo chce. Kolektív v materskej škôlke a autorita učiteľky je preň celkom nová skúsenosť.

Výber škôlky

Výberu škôlky by sme mali venovať dostatočnú pozornosť. Dieťa tam bude tráviť podstatnú časť svojho času. Ako materské školy deťom organizujú a plánujú život, zistíme pri osobnej návšteve, pri rozhovore s učiteľkami, z informácií z portfólia škôlky, ale tiež z referencií od iných rodičov.

Zohľadnime pri výbere škôlky hlavne potreby nášho dieťaťa. Svoje ambície a predstavy radšej ponechajme bokom. Škôlky, ktoré ponúkajú množstvo krúžkov, jazykových kurzov, športových aktivít a podobne, v podstate nedávajú deťom dosť priestoru na voľnú hru. Keby dieťa trávilo čas s matkou doma, väčšinu času by sa hralo a napodobňovalo rôzne činnosti, pomáhalo by… Okrem spoločných aktivít by malo mať dieťa v škôlke najväčší priestor práve na hranie. V detskej hre je obsiahnutá jedna z najdôležitejších vlastností – tvorivá fantázia. Práve fantázia dieťaťu umožňuje prežívať neskutočné a neuskutočniteľné, skúšať, napodobňovať… Musíme ju rozvíjať a pestovať. Prílišným obmedzovaním hry dieťaťu túto možnosť berieme.

Nechcem ísť do škôlky

Keď si dieťa na chodenie do škôlky nemôže dlhší čas zvyknúť, hovoríme o problémoch s adaptáciou. Najčastejšie sa prejavujú tým, že dieťa plače a nechce dovoliť rodičom, aby odišli. V triede sa s deťmi nehrá, nedá sa „nalákať“ ani na svoje obľúbené hry a činnosti, s nikým sa nerozpráva, nekomunikuje, sedí bokom alebo je, naopak, k okoliu agresívne. Ďalší postup treba voliť citlivo a individuálne.

Často sa stáva, že túto novú situáciu oveľa horšie prežívajú rodičia než deti. Dieťa by nemalo s adaptáciou výnimočné problémy, ale začne byť precitlivené, pretože vníma úzkosť rodičov. Je potrebné, aby sa rodičia na ďalšom postupe dohodli nielen spolu, ale aj s personálom škôlky.

Príprava na škôlku

Najlepšia metóda je prevencia, dieťa treba na nástup do škôlky pripraviť. Choďme s dieťaťom do detského kolektívu oveľa skôr, ako s ním prvýkrát vstúpime do škôlky. Zrelé dieťa väčšinou prirodzene cíti potrebu detí okolo seba. Napriek tomu môže mať strach z neznámeho prostredia a neprítomnosť rodičov môže vyvolať taký silný stres, že do škôlky chodiť nechce.

Nič nesmieme uponáhľať a po dohode s pani učiteľkou zvykáme dieťa na škôlku pomaly a postupne. Prvý deň rodič s dieťaťom zostane v triede a obaja odchádzajú spoločne po dohovorenom čase. V ďalších dňoch čas v škôlke pomaly predlžujeme. Dieťa vtiahnuté do aktivity s ostatnými deťmi na svoju úzkosť zabudne, necíti sa ohrozené a pre rodičov nebýva problém zo „scény“ vycúvať. Sú deti, ktoré by už na druhý deň chceli v škôlke aj bývať. Ale poznám aj také, ktoré si zvykali dva mesiace.

Prekonať strach

Každé dieťa je iné a potrebuje čas, aby mohlo svoj strach prekonať. Bola by chyba problém podceňovať, ale i preháňať. Drastické a šokové metódy nie sú na mieste, všetko by malo prebiehať pokojne. Budeme s dieťaťom o škôlke hovoriť, rozprávať mu, čo sa bude diať, ako dlho tam bude, kde bude rodič a kedy si preň príde a akú úlohu má učiteľka. Predpokladám, že scény, keď učiteľka drží dieťa za jednu ruku a druhou rukou ťahá matku za nohu, sú už minulosťou.

Nezabúdajte na reč

V mnohých materských školách pracujú učiteľky, ktorým hovoríme logopedické asistentky. Prešli logopedickým kurzom a ich úlohou je rozvíjať reč väčšinou pomocou kolektívnych hravých aktivít. Na tento účel používajú riekanky a básničky, pesničky a rytmizovanie, dramatizáciu rozprávok, keď sú deti hercami, príbehy a rozprávky s následným rozprávaním a podobne. V kompetencii logopedických asistentiek nie je diagnostika porúch reči a náprava chybnej výslovnosti. Tým sa zaoberá klinický logopéd.

V minulosti som sa stretla s niekoľkými prípadmi, keď sa mi do opatery dostalo dieťa, ktoré aj rok (!) nacvičovalo v škôlke výslovnosť. A pretože nácvik nebol úspešný, asistentka začala dieťa učiť ďalšiu hlásku. Rodičia boli starostliví, k pani asistentke mali dôveru a napriek tomu sa efekt nedostavil. Práca klinického psychológa je potom nesprávnym nácvikom negatívne ovplyvnená, nastáva problém s motiváciou a so spoluprácou dieťaťa, nahľadiac na to, že všetok logopedický cvičný materiál už pozná naspamäť.

Práca logopedických asistentiek v materských školách je chvályhodná, nesmierne cenná a myslím, že by nemali v žiadnej materskej škole chýbať. Ale ich prácou by malo byť iba komplexné rozvíjanie reči a cielenú nápravu by mal viesť klinický logopéd.

Čítejte tiež:

• S dieťaťom komunikujeme dvoma jazykmi. Je to dobre?
• Čo zabaliť deťom do školy na desiatu?
• Ako sa pripraviť na škôlku

Plynulosť reči

Asi tretina detí má v tomto veku problémy s plynulosťou reči. Dieťaťu istý prechodný čas chýba dostatok slovnej zásoby, má problémy s vybavovaním pojmov, jeho myšlienky sú rýchlejšie ako reč. Pretože sa reč veľmi rýchlo rozvíja, na krátky čas je zadrhávanie fyziologickým prejavom dozrievania dieťaťa. Ale nevhodným prístupom a nesprávnou výchovou môžeme situáciu skomplikovať a spôsobiť mu postihnutie reči, ktoré sa môžu rozvinúť do koktavosti.

Nezabúdajme chváliť

Keď sa dieťa zajakáva, je prísne zakázané dieťa opravovať a nútiť ho čokoľvek opakovať. Uvedomme si, že to nerobí náročky. Potrebuje povzbudiť a nie cítiť, že sme s jeho prejavom nespokojní, a tak mu s rozprávaním pomáhame. Dieťa by nemalo prežívať neúspech v rozprávaní, ustarostené pohľady a komentáre ničomu neprospejú.

Dieťa chválime a dávame najavo, že sme radi, keď sa s nami rozpráva, prezerá si knižky, spieva, rytmizuje atď. Ani v škôlke by nemalo byť zbytočne vystavené stresu z vystupovania, malo by byť oslobodené od recitovania alebo spievania pred cudzími ľuďmi. Prežitý stres rečový prejav skôr zhoršuje. Keď sa však dieťa chce zapojiť, umožnime mu to. Ľahšie prejavy nesúvislosti v reči väčšinou vymiznú do niekoľkých mesiacov. Pri zmenách k horšiemu je lepšie obrátiť sa na klinického logopéda, ktorý reč dieťaťa vyšetrí a navrhne ďalší postup.

Obdobie hier

Obdobie, v ktorom dieťa nastupuje do materskej školy, preň býva náročné na psychickú odolnosť. Zároveň je to obdobie fantázie, rozprávok a hier, bez ktorých by sa jeho psychomotorický vývoj oneskoroval. Hry väčšinou napodobňujú činnosti dospelých, dieťa si v nich „trénuje“ rôzne situácie, môžu byť tiež podobné príbehom, ktoré si dieťa samo vytvára a rozvíja. V materskej škole sa naučí spolupracovať s rovesníkmi, čím rozvíja svoje komunikačné a sociálne schopnosti.

Pokúsme sa dieťaťu zabezpečiť harmonický vývoj v atmosfére láskyplného prostredia. Takéto prostredie je tolerantné k chybám a motivuje dieťa k postupnému zlepšovaniu vo všetkých oblastiach jeho rozvoja.