Ako viesť dieťa k samostatnosti

Mnoho rodičov s týmto obdobím dosť bojuje, pretože majú pocit, že ich dieťa je ešte veľmi malé. Myslia si, že niektoré veci nezvládne, alebo že si môže pri určitej činnosti ublížiť, prípadne niečo rozbiť. Opak je pravdou. Dieťa v batoľacom veku je už celkom šikovné. Treba mu len dať mu priestor, aby si mohlo veci vyskúšať. A nie ho hneď podrážať spôsobom: „Na to si ešte malý, to nezvládneš.“

Samostatnosť dieťaťa sa najlepšie rozvíja pri najbežnejších denných činnostiach.

Obliekanie

Vo veku dvoch až troch rokov môžeme začať so samostatnosťou najjednoduchším spôsobom: Dovolíme malému chlapčekovi alebo malému dievčatku, nech si vyberie, čo si chce ten deň obliecť – dáme mu (jej) napríklad voľbu z dvoch troch tričiek. Keď si ho vyberie, spýtame sa: „A čo by si si k tomu vzal(a)?“ Dieťa si napríklad vyberie prúžkované modrozelené tričko a k tomu bodkované červeno-biele nohavice. Mamička mu nepovie: „To si neber!“ Spraví to naopak: „Páči sa ti to? Ja si myslím, že k tomu tričku sa lepšie hodia tamtie modré nohavice, čo ty na to?“ A keď bude chcieť nechať prúžky k bodkám, necháme ho. Z toho sa predsa nestrieľa…

Pri výchove dieťaťa by sme si mali uvedomovať, čo je dôležité. Je dôležité, aby spravilo chybu a mohlo ju opraviť. Výchova k samostatnosti – alebo výchova dieťaťa vôbec – znamená, že by sme odmalička (od momentu, keď sa narodí) mali dieťaťu dávať príklady. Keď budem mať dvaapolročnú princeznú a budem sa obliekať, poviem: „Vidíš, k tejto zelenej sukni sa mi pekne hodí táto modrozelená blúzka. Keby si si vybrala túto blúzku, hodila by sa ti k nej tvoja ružová suknička.“ Rovnako tak môžeme malému chlapcovi – keď sa otecko oblieka – povedať: „Vidíš, ako sa ockovi pekne hodí tá modrá košeľa k nohaviciam? Skús si niečo podobné vybrať pre seba.“

Obliekanie je totiž ten úplne najjednoduchší spôsob, ako deťom ukázať, že majú možnosť presadiť si svoj názor.

Jedlo

To už je trochu ťažšie, ale dá sa to spraviť napríklad pri raňajkách. Dáme batoľaťu možnosť vybrať si, čo chce jesť: „Chceš chlieb so syrom alebo chlieb s lekvárom?“ A keď dieťa bude chcieť silou-mocou chlieb s paštétou, ktorú nemáme, a nahnevane odíde od stola, necháme ho.

Hygiena

Pred večerným kúpaním mamička povie: „Janko, ja ti teraz napustím vaňu a ty mi ukážeš, ako sa vieš pekne namydliť.“ Nesprávne je, ak okamžite dieťa namydlíte sama. „Dobre, umyť vlásky si ešte dobre nevieš, umyjem ti ich sama.“ Rovnako tak sa dieťa môže utrieť uterákom, otecko alebo mamička mu napríklad len doutiera chrbát, ktorý si ešte utrieť nevie. Dievčatká by sme mali čo najskôr podporovať v tom, aby sa ako „veľké slečny“ po vycikaní samy utreli toaletným papierom.

Upratovanie

Batoľa si, samozrejme, môže samo upratovať hračky alebo napríklad pripraviť príbor na stôl. Pokojne môžeme dať deťom škrabku, aby skúsili očistiť zemiaky – i keď to nebude dokonalé, dieťa niečo dokázalo spraviť samo. O výsledok nám v tomto prípade predsa nejde… Dôležitá je schopnosť a samostatnosť, ktorú dieťa prejavilo.

Keď dieťa okolo dvoch rokov začína „byť rozumné“, mali by sme ho čo najviac zapájať do činností. A v priebehu nich sa s ním neustále rozprávať. Že bude čistiť zemiak polhodinu? Nič to. Hlavne by rodičia nemali hovoriť: „Na to si ešte malý.“ Mali by činnosť, ktorú chce dieťa robiť, prispôsobiť jeho možnostiam. Keď dieťa ešte nezvládne zemiaky oškrabať, môže ich umyť vo vode. Hlavne ho rodičia nesmú vopred od práce odrádzať.

Na Babywebe tiež nájdete:

Od mamy ani na krok
Top hry pre deti do troch rokov
Ako rozvíjať detskú inteligenciu

Čo je pri osamostatnení dieťaťa dôležité?

Pochvala

Dieťa, ktoré si uvedomuje svoju osobnosť, je potrebné chváliť – za všetko, kde sa prejaví jeho samostatnosť. Je jedno, či za to, že pôjde na nočník, pekne sa oblečie, prípadne naobeduje. Alebo že pekne poskladá hračky: „Ty si krásne upratal hračky, takto ich upratujú len veľké chlapci.“ Dieťa pôjde plávať do bazéna, zodpovedne si natiahne rukávniky a rodičia mu povedia: „No vidíš, ty si ale šikovný, ty si pamätáš, že máš mať v bazéne rukávniky.“

Možnosť voľby

Pri samostatnosti je jedna veľmi náročná vec pre rodičov, a to nachádzať možnosti volieb pre dieťa. Oveľa jednoduchšie je dávať príkazy a zákazy… Pritom dávať dieťaťu voľby je pre samotných rodičov príjemnejšie a zaujímavejšie, ako mu niečo zakazovať. Ak už dieťaťu povieme, že sa niečo nerobí, tak je vždy dôležité mu vysvetliť prečo: „Toto sa, Janko, nerobí, pretože…“ Tréning samostatnosti totiž znamená i rozvoj myslenia dieťaťa.

Čas

Pri ceste k samostatnosti je problém v tom, že rodičom sa do toho nechce. Zaberie to totiž veľa času. Je predsa oveľa jednoduchšie Marienku obliecť, keď ideme na vychádzku, ako jej dať priestor, aby sa o to pokúsila sama. A znovu: Marienka bude zdržiavať, mamička na ňu začne, pochopiteľne, tlačiť, ale nezačne sa hnevať. Povie jej: „Tak dobre, keď si malé dievčatko, tak ja ti pomôžem. Ja som mala pocit, že už si veľké dievča.“ Ak dieťa úlohu ešte nezvláda, rodičia by mu mali pomôcť, ale nemali by robiť úlohu zaň.

Bez mamy

Deti do jedného roku by mali byť bez mamy jeden deň, maximálne dva. Po roku by sa už malo pomaličky pridávať, to znamená napríklad tri dni u babičky alebo u tety. Cudzí ľudia ukazujú deťom návyky a veci, ktoré vie iná rodina. Od dvoch rokov sú skvelé napríklad materské centrá, pretože si deti zvykajú na kolektív i na to, že sú chvíľu bez mamičky. Dochádza k rozvoju „citovej“ samostatnosti. Všetkým mamičkám odporúčami, aby skôr, ako dajú dieťa na celý deň do školy, prešli určitým časom nácviku. Každé dieťa je úplne iné, takže na to potrebuje iný čas. Ale čím viac bude samostatné z domova, tým bude adaptácia na školu jednoduchšia.