Nemôžete otehotnieť? Nevzdávajte to!

Keď sa pár pokúša o bábätko, po akej dobe by mal byť znepokojený, že sa nedarí?
Po roku. Ak má pravidelný pohlavný styk, teda dvakrát, trikrát do týždňa bez použitia ochrany.

V tejto prvej chvíli im môže pomôcť každý obvodný gynekológ?
Ak chcú navštíviť odborníka na liečbu porúch neplodnosti, môžu prísť rovno, bez akéhokoľvek odporučenia. Všetky potrebné vyšetrenia urobia na mieste.

Podľa čoho sa v dnešnej pestrej ponuke týchto zariadení môžu pacienti orientovať?
Neexistuje tu žiadne odporučenie. V republike je asi 29 centier, z toho je 5 štátnych. Rozhodnutie závisí úplne na pacientoch.

Píšu nám ženy, ktoré po druhej neúspešnej asistovanej reprodukcii uvažujú o zmene zariadenia. Považujete to za správne?
Je to typické, že sa pacientky po prvom nevydarenom IVF snažia nájsť iné pracovisko. Nie je to však úplne správne, pretože ich vždy čaká to isté: kompletné vyšetrenie, pohovor, anamnéza. A lekár, ktorý ich vidí prvýkrát, robí to isté, čo už predchádzajúci urobil. Ten už má určitý obrázok, prečo napríklad nedošlo k úspešnému otehotneniu a môže sa určitých chýb vyvarovať.
A keďže nie je obvyklé, aby si lekári z iných centier vymieňali svoje poznatky, je tu veľké riziko, že ďalší lekár urobí rovnakú chybu, než dôjde k rovnakému záveru, k akému došiel už ten predchádzajúci.

Čo odporúčate?
Aby boli partneri trpezliví a ostali v jednom centre, pretože každá liečba, aj negatívna, prináša nejaký výsledok a môže lekárovi pomôcť, aby následná starostlivosť bola konečne úspešná. Migrácia, najmä u partnerov, ktorí majú problémy s poruchou plodnosti, je veľmi nešťastná.

Najčastejšie počúvame: sme v poriadku, ale nejde to. Čo sa dá v takej situácii robiť?
Asi v 5% prípadov príčinu neplodnosti nezistíme. Tú potom riešime napríklad práve asistovanou reprodukciou.

Môže mať vplyv na zníženie plodnosti dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie, ktorá veľakrát oslabí prejavy samotnej menštruácie?
Nemyslím. Na druhej strane môže používanie hormonálnej antikoncepcie zakrývať určité hormonálne poruchy, ktoré už mala žena pred jej užívaním, a ktoré môžu zapríčiniť, že neotehotnela. Napríklad zvýšenú produkciu hormónu prolaktín (hyperprolaktinémiu). Hladina tohto hormónu sa v krvi ženy v priebehu tehotenstva a pri dojčení fyziologicky zvyšuje. Za vyššiu hladinu prolaktínu v krvi však môže tiež adenóm, čo je malý nezhubný nádor predného laloka podmozgovej žľazy, alebo aj nadmerný stres pacientky.

Pri hyperprolaktinémii nedochádza u ženy k ovulácii a tento stav môže byť po dlhšej dobe dokonca aj nevratný. Niekedy musí byť dosť komplikované nájsť skutočnú príčinu neplodnosti. Na tomto mieste je dôležité komplexnosť starostlivosti. Lekár, ktorý poruchu neplodnosti lieči, musí zároveň spolupracovať s mnoho ďalšími odborníkmi, vrátane psychológa. Potom sa môže vytvoriť správna diagnóza.

Nie je návšteva psychológa pre pár tou najťažšou?
Väčšinou áno, ale návšteva psychológa veľmi uľahčí spoluprácu medzi mnou, ako odborníkom na poruchy neplodnosti, a partnerským párom.

Dosť často majú partneri jasnú predstavu, ako by mal ich život vyzerať, kde majú aj presne zaškatuľkované, že teraz budú mať dieťa. A v okamihu, kedy táto istota, akýsi ďalší kamienok v mozaike ich života, ktorý majú pevne v rukách, je otrasená, nastáva veľký problém. Vzniká psychická nadstavba, hlavne u žien, u ktorých vyvoláva pocit zlyhania, na ktoré nie sú pripravené. A odborník – gynekológ, nemá nikdy toľko času, aby sa k tomu problému vôbec mohol dostať.

Ženy si to nepriznajú?
Väčšina mojich pacientiek má predstavu, že žiadny psychický blok u nich nie je, že existuje nejaký problém, ktorý sa musí odstrániť, a to pokiaľ možno jednoducho. A keď nie jednoducho, tak asistovanou reprodukciou. Ale ani to sa nemusí podariť, práve pre tento psychický blok, ktorý si vôbec nepripúšťajú.

A ich partneri?
Veľmi rada pracujem s celým párom, pretože práve muži sú určitým katalyzátorom. Sú trpezlivejší, lepšie sa s nimi komunikuje, netlačia na pílu a snažia sa dodržiavať moje odporúčania. V rámci urýchlenia sa však proces „liečby“ dnes veľmi skracuje. Namiesto komplikovane stanovenej diagnózy – čo najskôr umelé oplodnenie.

Asistovaná reprodukcia je vlastne veľmi jednoduchá. Určite jednoduchšia, ako dlho premýšľať, ako liečiť konzervatívne. Šanca na počatie je pri IVF v súčasnosti 30 – 40 %.Ja však preferujem konzervatívnu liečbu, pretože asistovanú reprodukciu vidím ako vrchol kopca, nad ktorým už toho veľa nie je. Snažím sa preto najskôr nájsť príčinu a ak je možné, tak ju odstrániť.

Čítajte tiež:

• Recept na počatie? Optimizmus
• Ako ešte pomôcť, aby sa narodilo dieťatko?
• Cesta k dieťaťu? Niekedy až príliš zložitá

Je to rovnaké „zjednodušenie“ ako cisársky rez. Žena vie, kedy porodí, nemusí sa báť pôrodných bolestí. To je tiež veľký omyl. Samozrejme, sú dôvody, kedy je cisársky rez nevyhnutný. Na druhej strane prináša ako každá operácia riziká, ktoré začínajú anestéziou a končia celoživotnými problémami so zrastami.

Čo považujete u umelého oplodnenia za najväčšie riziko?
Najrizikovejšie sú dve veci – mnohopočetné tehotenstvo a ovariálny hyperstimulačný syndróm. Tým, že dnes už zavádzame do maternice maximálne dve embryá, znižujeme prvé riziko mnohopočetného tehotenstva na dvojpočetné, ale aj dvojpočetné tehotenstvo je rizikové, pretože môže končiť potratom, predčasným pôrodom a vo väčšine cisárskym rezom.

Riziko hyperstimulačného syndrómu spôsobujeme tým, že podávame žene hormonálnu liečbu, aby sme vyvolali rast a dozrievanie väčšieho počtu folikúl na vaječníkoch. Každá žena na hormonálnu liečbu však reaguje ináč. Niektorá dokonca tak, že jej vyrastie napríklad 40 folikúl a viac. Po podaní choriového gonadotropínu, ktorý vyvolá ovuláciu, potom môže dôjsť k poruche priepustnosti ciev. Dochádza k úniku séra do brušnej dutiny a tým, že sa zahusťuje krv, zaťažuje sa funkcia pečene, ľadvín a zahustená krv môže viesť aj k tromboemboliám. Samozrejme sa týmto komplikáciám snažíme predchádzať.

Čo by ste odkázali žene, ktorá nemôže otehotnieť?
Aby to nevzdávala. Musí bojovať a musí sa snažiť. Sú prípady, kedy žena otehotnie napríklad po jedenástom IVF. Je to hlavne v jej sile, v rozhodnutí a v pocite, že to jednoducho zvládne.

A potom tiež, aby verila odborníkom, ktorí jej pomáhajú, a aby sa snažila preniesť časť svojich problémov na nich. Spolupráca a dôvera medzi lekárom a partnerským párom je veľmi dôležitá.