Ako pripraviť dieťa na nemocnicu

Pobyt v nemocnici je pre dieťa vždy stresujúca záležitosť. Je úlohou nás dospelých, aby sme sa mu tento stres snažili čo najviac zmierniť a dni v nemocnici spríjemniť. Dnes je pobyt detí s rodičmi prakticky vo všetkých oddeleniach samozrejmosťou.

Zdroj: archiv redakce

Čo nás čaká?

Dieťa i rodičia by na pobyt v nemocnici mali byť pripravení. Mali by približne vedieť, čo ich čaká a čo by si mali vziať so sebou. Túto základnú informáciu podáva rodičom lekár, ktorý dieťa na hospitalizáciu posiela. Pri plánovanej operácii táto spolupráca celkom dobre funguje. Lekár rodičom vysvetlí, čo by si mali priniesť, vysvetlia charakter operácie a rodičia majú dosť času, aby dieťa na udalosti pripravili.

Problém vzniká vtedy, keď je dieťa odoslané priamo z ambulancie praktického lekára pre deti a dorast neplánovane, narýchlo. V takej chvíli nebýva na rozhovor s rodičmi dostatok času. Rodičia potom často až v nemocnici s prekvapením zisťujú, že idú na príjem a nie na ďalšie ambulantné vyšetrenie.

Operácie a vážne choroby

Otázka prípravy dieťaťa na závažnejšiu operáciu alebo návod, ako postupovať v prípade, ak dieťaťu diagnostikovali chornickú chorobu, je veľmi citlivá záležitosť a nie všetci rodičia ju hneď zvládnu. Sami sú časti vo väčšom strese ako samotné dieťa.

Preto sú na všetkých špecializovaných pracoviskách klinickí psychológovia, ktorí rodičom i deťom pomôžu. Ak nie je psychológ poruke, musí sa tejto roly ujať lekár.

Čo si vziať so sebou?

Do nemocnice si dnes dieťa môže vziať okrem hygienických pomôcok, prezuviek a oblečenia, teda toho najnutnejšieho, prakticky čokoľvek. Je na rodičoch, aby ho usmernili a aby si dieťa zobralo skutočne len niektoré svoje obľúbené hračky, knižky a podobne.
Detské oddelenia disponujú herňami s vlastnou zásobou hračiek a nemocničnou školou, takže ak to zdravotný stav dieťaťa dovolí, môže sa tu hrať alebo sa dokonca aj učiť.

Strach z nemocnice

Všeobecným trendom je skracovanie času hospitalizácie, takže dnes trvá priemerná hospitalizácia detí približne 3 dni (ak nepočítame superšpecializované pracoviská, kde sa liečia prevažne chronicky choré deti). V priebehu dvadsiatich rokov sa podmienky pre deti v nemocniciach výrazne zmenili k lepšiemu – takmer by sa dalo povedať, že sa nie je čoho báť.

Napriek tomu je obava z hospitalizácie stále veľká. Prirodzene. Veď čo sú platné farebné steny, milé sestričky, mamička pri postieľke, televízia, DVD, keď mám horúčku, bolí ma bruško, nechutí mi jesť a nemôžem behať po vonku!