Cisársky rez nie je prekážkou pri dojčení

Pomalší nástup dojčenia ako dôsledok separácie

Cisársky rez sám osebe nie je prekážkou dojčenia. Napriek tomu má dojčenie po cisárskom reze svoje špecifiká. „Niekedy sa dojčenie po cisárskom reze rozbieha pomalšie,“ uvádza jedno z nich laktačná poradkyňa Katarína Kůsová a dodáva: „Je to však skôr dôsledok toho, že sú ženy a deti vystavené dlhšej separácii ako priamemu dôsledku spôsobu pôrodu. Svoju rolu zohráva aj stres z prekonanej operácie, bolesti a niekedy aj pocit zlyhania.“

Pocity viny, že neporodila „normálne“, zažila aj matka dnes už dvojročnej Stellinky, tridsaťročná Martina: „Môj prvý pôrod sa skončil neplánovaným cisárskym rezom. Na niečo také som vôbec nebola psychicky pripravená. Mala som dojem, že som vôbec neporodila, že mi jednoducho iba vybrali dieťa z brucha. Malú som po prvý raz videla až na druhý deň po pôrode, a zároveň mi ju vtedy prvýkrát priložili. Bohužiaľ, vôbec nezačala cucať, bola unavená a plačlivá… a ja tiež.“

Bolesť a medikácia

Jednou z komplikácií, s ktorou sa matka po pôrode sekciou môže stretnúť, je bolesť jazvy. „Ženy po pôrode cisárskym rezom obvykle dostávajú lieky proti bolesti a niekedy sa obávajú prieniku medikácie do materského mlieka. Bola by však veľká škoda odkladať dojčenie až na čas po ukončení medikácie, pretože mledzivo, ktoré dieťa pije po pôrode, je preň veľmi cenné. Je však vhodné konzultovať s odborníkom prípadnú kontraindikáciu danej medikácie s dojčením,“ poznamenáva k tomu Kateřina Kůsová.

Začať čo najskôr

„Po pôrode cisárskym rezom je veľmi vhodné, aby žena svoje dieťa držala v náručí čo najskôr a aby mohlo cucať,“ odporúča laktačná poradkyňa. „Ideálne je, keď má žena možnosť využívať pomoc osoby, ktorej dôveruje a ktorá sa postará o komfort ženy aj dieťaťa tak, aby aj žena dočasne pripútaná na lôžko mohla mať dieťa stále pri sebe a dojčiť ho podľa jeho potrieb.“

Touto osobou môže byť samostatná pôrodná asistentka, ktorá sprevádzala ženu už v období jej tehotenstva, ale aj partner, matka či dobrá priateľka. Otec alebo babička dieťaťa ho môžu zároveň pestovať, maznať sa s ním, prípadne ho „klokankovať“ na holom tele, kým je rodička v narkóze alebo je príliš slabá, aby sa o bábätko starala.

Stimulácia v milujúcom náručí

„Stellinku mi na dojčenie nosili síce pravidelne, no spočiatku ju dojčenie vôbec nezaujímalo. Musela som ju doslova prehovárať, aby sa prisala, a ani potom sa nevydržala dlhšie dojčiť,“ delí sa o svoju skúsenosť Martina.

Deti narodené cisárskym rezom môžu byť spočiatku spavé, unavené až apatické, a to zvlášť pri pôrode v plnej narkóze. Veľmi dôležitá je včasná a láskyplná stimulácia. „Po pôrode cisárskym rezom sa stáva, že dieťa potrebuje viac času, kým začne prejavovať záujem o prsník,“ potvrdzuje laktačná poradkyňa Katarína. „Matka môže dieťa stimulovať hlasom, hladením a priamym telesným kontaktom. Nepoznám iné miesto, ktoré by bolo vhodnejšie na podporu adaptácie dieťaťa po pôrode, ako je milujúca náruč rodičov.“

Čítajte tiež:

• Keď sa dojčenie nedarí
• Dočasné prerušenie dojčenia
• Mýty a povery o dojčení

Priloženie alebo „samoprisatie“?

Bežnou praxou v našich pôrodniciach je prikladať pri prvom dojčení bábätko k prsníku. Novorodenec má však – rovnako ako ostatné cicavce – úžasnú schopnosť doplaziť sa sám k prsníku a nájsť svojimi ústami matkinu bradavku. Ak matke a dieťaťu umožnia tesný kontakt pokožky na pokožku a dieťa je položené na hrudi matky, dokáže sa bez pomoci doplaziť k prsníku a pricucať sa. Najlepšie je, ak dieťa predtým nebolo umyté a môže si olizovať pästičky, na ktorých sú zvyšky plodovej vody. Vďaka dobre vyvinutému čuchu tak novorodenec spoľahlivo nájde matkinu bradavku, ktorá vonia podobne (preto by si matka nemala pred prvým prisatím dieťaťa umyť prsia).

Deti narodené cisárskym rezom schopnosť inštinktívneho prisatia nestrácajú, no potrebujú oveľa viac podpory, trpezlivosti a nežných povzbudení ako deti, ktoré prišli na svet vaginálne. Nie je vôbec neobvyklé, že aj bábätko, ktoré nebolo pri pôrode ovplyvnené žiadnymi liekmi, hľadá matkinu bradavku niekoľko desiatok minút či hodinu. Čím viac je dieťa po pôrode so svojou matkou, tým je preň prvé prisatie jednoduchšie.

Plánovaná verzus akútna sekcia

Matky, ktoré porodili akútnym cisárskym rezom, teda zažili prirodzený nástup pôrodu, majú oproti matkám rodiacim plánovanou sekciou istú výhodu v tom, že ich telo počas prvej doby pôrodnej produkovalo hormón oxytocín, ktorý spolu s hormónom prolaktínom umožňuje dojčenie. Vďaka vyššej hladine oxytocínu sú tak matky a deti po akútnej sekcii hormonálne pripravenejšie, aby sa začali dojčiť. Ak však dieťatko od matky oddelia, hladina oxytocínu zase klesne a táto drobná výhoda sa stratí.

Technika dojčenia

Z praktického hľadiska sa treba zmieniť o polohách, ktoré sú pre matku po pôrode cisárskym rezom najvhodnejšie a najpohodlnejšie. „Pri dojčení predovšetkým treba nájsť takú polohu, aby dieťa netlačilo na jazvu,“ radí Katarína Kůsová.

„Každému bude vyhovovať niečo iné. Časté je dojčenie na posteli v polosede s podloženými kolenami a s dieťaťom v náručí. Pohodlný býva aj ľah s hlavou vo vyvýšenej polohe pomocou vankúša, pri ktorom bábätko leží bruškom na tele ženy. Trochu náročnejšia, ale po osvojení pohodlná poloha je tzv. futbalové držanie, pri ktorom dieťa leží na vankúši vedľa sediacej matky a jeho nôžky smerujú dozadu. Vhodná je aj poloha v ľahu naboku, neodporúča sa však pri ťažkostiach s prisávaním dieťaťa.“

Podpora a informácie

„Domov som sa vracala s dokrmovacou zmesou Nutrilon a s pocitom, že svoje dieťa neviem ani poriadne nakŕmiť,“ rozpráva Martina. „Nechcela som sa s tým však zmieriť, a tak som vyhľadala služby laktačnej poradkyne. Nakoniec stačilo celkom málo – aby mi dodala sebadôveru, že to zvládnem. Postupne sme so Stellinkou odbúrali dokrmovanie a začala som ju naplno dojčiť. To nám vydržalo pol roka. Potom sme dojčili ešte ďalší rok s príkrmami,“ opisuje Stellina matka šťastný koniec príbehu ich dojčenia.

„Spätne ma mrzí iba to, že som k prvému pôrodu išla bez informácií,“ dodáva. „Po skúsenostiach, ktoré mám, by som vyhľadala pomoc s dojčením oveľa skôr. A tiež by som sa oveľa viac usilovala o to, aby som mala Stellinku čo najviac pri sebe.“