Psychologické aspekty obezity

MAMI, POMOC, JA PRIBERÁM! Psychologické aspekty obezity sú z mnohých pohľadov nesmierne dôležité, pretože sa podieľajú už na ich samotnom vzniku. Pre deti aj dospelých trpiacich obezitou často nebýva signálom potreby jesť hlad, ale iné vonkajšie či vnútorné podnety.

Zdroj: archiv redakce

Dieťa sa od najútlejšieho veku učí spájať jedlo s príjemnými pocitmi. Ak je dojčené v náručí matky, spája sa mu jedlo s pocitom istoty a lásky. Veľmi skoro začína spoznávať, že nepokoj a nepohodu „napraví niečo do úst“, najskôr cumlík či palec, neskôr napríklad piškóta či rožok.

Jedlo sa čoskoro stáva aj prostriedkom, ako dieťa odmeniť, v prípade, že sa mu niečo podarilo, či nástrojom, ktorým možno zmierniť bolesť či nepohodu. Deti sa tak nepriamo učia riešiť jedlom záťažové situácie.

Sladkosti sa tak často stávajú prostriedkom získavania náklonnosti a určitou formou daru. Ktorý starý rodič nepriniesol aspoň raz tabuľku čokolády alebo nekúpil vnúčatám na výlete zmrzlinu? Pre deti sa tak ľahko stiera rozdiel medzi fyziologickou potrebou (hladom) a psychologickými dôvodmi na jedlo.

Pozrime sa však na psychologické problémy obezity ešte z iného uhla. Prirodzenou súčasťou života dieťaťa by mala byť pohybová aktivita. Dieťa, ktoré postupne priberá na hmotnosti, začína byť medzi vrstovníkmi pomalšie, rýchlejšie sa zadýchava, je menej obratné, ostatným prestáva stačiť. Výsledok je, že sa stiahne do ústrania, prestáva vyhľadávať pohyb a jeho fyzická zdatnosť o to viac klesá…

Boli časy, keď boli ideálom krásy kypré tvary. Súčasná spoločnosť však dáva prednosť štíhlym líniám a obézny jedinec je, naopak, diskriminovaný. Táto diskriminácia sa, bohužiaľ, prejavuje už v detskom veku. Množstvo štúdií dokázalo, že nadváhu a obezitu dieťaťa rovesníci vnímajú často oveľa negatívnejšie ako telesné postihnutie. Obézne deti sú často považované za lenivé a hlúpe.

Prečítajte si tiež:

Aké sú zdravotné dôsledky obezity?
Príčiny obezity detí: Kde sa berú?

Kolektív ich potom často stavia „na okraj“, nechce ich prizvať do spoločných hier a športových aktivít. Alebo ho do hry síce vezmú, ale so slovami: „Postavíme ho do brány, behať nevie, ale zato zaberie celú bránu.“
Ďalší dôvod na to, aby dieťa začalo trpieť pocitmi menejcennosti, úzkosťami a pod.

Dôležité však je uvedomiť si aj fakt, ako obezitu dieťaťa vníma rodina, hlavne jeho rodičia. Niektorí rodičia považujú nadváhu za prirodzenú súčasť života a životného štýlu, nepokladajú ju za problém. Sú rodičia, ktorí si skôr či neskôr problém uvedomia a chcú ho riešiť. Potom už záleží na veku dieťaťa a jeho motivácii, ale aj na predstavách rodičov a možnostiach i schopnostiach dieťaťa.

Dieťa v predškolskom veku určite nepresvedčíme o tom, že by sa malo zriecť sladkostí, na ktoré bolo dovtedy zvyknuté, pretože by „mohlo byť neskôr vážne choré“. Ani u školáka nemôžeme predpokladať, že bude odolávať zásobám nevhodných potravín v chladničke a komore.

Ak sa teda rodičia (ideálne aj s dieťaťom) rozhodnú s prebytočnými kilogramami bojovať, malo by ich úsilie vyústiť do zmeny životného štýlu celej rodiny. Rodič by mal ísť príkladom a byť súčasne na tejto dlhej ceste radcom, kamarátom i pomocníkom.

Text pripravila: MUDr. Jitka Kytnarová, ambulancia detskej endokrinológie, diabetológie a obezitológie, Klinika detského a dorastového lekárstva VFN a 1. LF UK