Bonding – láska na prvý dotyk

Môžeme ho označiť anglickým pojmom bonding, ktorý doslova znamená „lepiť“, prípadne môžeme použiť slovenské ekvivalenty ako spätosť či puto. Ide o budovanie základných emočných väzieb medzi matkou a dieťaťom.

Materské puto vzniká kontaktom pokožky na pokožke

Základy tohto puta sa väčšinou začínajú utvárať v tehotenstve. Tesne po pôrode však nastáva citlivé obdobie, keď dochádza priam k hormonálnemu výbuchu lásky.

„Matka a dieťa sú niekoľko hodín po pôrode hormonálne úžasne a neopakovateľne nastavení vzájomne sa o seba starať a zamilovať sa,“ vysvetľuje klinická psychologička Michaela Mrowetz, ktorá je nielen významnou propagátorkou podpory bondingu, ale aj spoluautorkou zatiaľ jedinej knižnej publikácie s témou podpory ranej väzby.

„Pokožka dieťaťa je skorým kontaktom s matkou obsadzovaná jej baktériami, na ktoré má matka protilátky v materskom mlieku. Takže kontakt pokožky na pokožku uľahčuje nielen emocionálnu, ale aj fyziologickú adaptáciu matky a dieťaťa,“ opisuje Michaela Mrowetz výhody pobytu nahého novorodenca na nahom tele matky. Dieťa sa takto lepšie adaptuje na prostredie mimo maternice, má menšie neurologické ťažkosti a v milujúcom náručí svojej matky sa cíti v bezpečí.

Podpora kontaktu s bábätkom je podporou emočného zdravia

Ženy, ktoré majú po pôrode podporu, aby boli so svojimi bábätkami, lepšie hodnotia priebeh pôrodu a aj sa lepšie vyrovnávajú s pôrodnými bolesťami. Sú oveľa vnímavejšie k svojim deťom, chápu signály, ktoré im bábätko vysiela, lepšie sa vedia zorientovať, prečo dieťa plače, zažívajú menej problémov s nástupom laktácie a dojčia dlhšie. Matky v menšej miere trpia pocitmi popôrodnej úzkosti, lepšie zvládajú stres spojený so starostlivosťou o dieťa a častejšie prežívajú materstvo ako radosť.

Podpora bondingu

K nadviazaniu kontaktu medzi matkou a dieťaťom a k vzniku vzájomného vzťahu vždy napokon nejakým spôsobom dôjde. Bonding ako proces prebehne za každých okolností. Na to, aby sa využila neopakovateľná chvíľa, keď sú matka a bábätko biologicky najpripravenejší sa na seba vzájomne naviazať, treba vystihnúť čas po pôrode, čím sa tieto prirodzené procesy efektívne podporia. „Ide o to, aby sme dieťa s matkou čo najkvalitnejšie prilepili k sebe,“ objasňuje úlohu zdravotníkov v podpore ranej väzby Michaela Mrowetz.

Podpora bondingu je dôležitá nielen pre zdravé deti, ale je nevyhnutná a v istom zmysle ešte dôležitejšia u detí nedonosených, chorých alebo detí narodených po vyvolávanom či operatívnom pôrode. Práve vzájomný kontakt pomáha liečiť emočné i fyzické zranenia, ktoré vznikli v dôsledku pôrodu. Podpora bondingu je pritom možná vždy a za každých podmienok, a to aj po pôrode cisárskym rezom.

Dôverné dotyky a kontakt s matkou pomáhajú deťom narodeným predčasne alebo bábätkám, ktoré potrebujú zvláštnu starostlivosť. Výskumy dokázali, že nedonoseným deťom sa oveľa lepšie darí a priberajú na hmotnosti, ak ich matky hladia alebo majú aspoň čuchový kontakt s vôňou matky.

Kroky na podporu bondingu

„Ihneď po pôrode by malo byť nahé neumyté dieťatko položené na brucho matky,“ opisuje nevyhnutné kroky pre efektívnu podporu bondingu Michaela Mrowetz. „Z rúk bábätka nemá byť zmytá plodová voda, pretože má rovnakú vôňu a chuť ako matkine bradavky. Novorodenec inštinktívne strká pästičky do úst a pomáha si tak podľa rovnakej vône a chuti hľadať zdroj materského mlieka. Veľmi dôležité je aj zabezpečiť matke možnosť dívať sa bábätku do očí, teda podložiť jej hlavu.“

Matka a novorodenec tvoria jednu neoddeliteľnú jednotku, všetky štandardné ošetrenia je možné urobiť na tele matky. Po pôrode by dieťa malo v tesnom kontakte s matkou bez prerušenia a odnášania preč zostať minimálne prvé dve hodiny, najlepšie dvanásť hodín.

Zdravotníci však často argumentujú tým, že si žena po pôrode potrebuje odpočinúť a načerpať sily na starostlivosť o bábätko, o ktoré sa zatiaľ postarajú detské sestry. „Ak necháme bábätko stále s matkou, vidíme, že žena lepšie zvláda únavu, neprežíva ju ako stres,“ namieta Michaela Mrowetz. „Ak však kontakt matky s dieťaťom narušíme, stimulujeme tým vlastne situáciu, ktorá by v prírode nastala iba vtedy, keby matka o potomka prišla. Hladina hormónov poklesne, žena sa cíti unavená a potrebuje spánok. Prirodzený proces sa tým naruší.“

Čítajte tiež:

• Prirodzený pôrod je normálny pôrod
• Prístup k novorodencom na pôrodnej sále sa mení
• Čo nepatrí k prirodzenému pôrodu?

Následky separácie a jej náprava

Narušenie kontaktu medzi matkou a jej dieťaťom, teda jej separácia, prináša svoje dôsledky. Tie sa nemusia prejaviť vždy a nemusia sa prejaviť ani hneď.

„Niektoré matky, ktoré svoje bábätko po pôrode nevideli, reagujú veľmi úzkostlivo a popierajú možné dôsledky ich oddelenia. Týmto postojom môže byť ich prístup k dieťaťu narušený. Oddeľovanie im pripadá normálne a obhajujú ho, hoci vnútorne môžu cítiť niečo iné,“ objasňuje možné následky separácie Michaela Mrowetz.

Môže sa tiež stať, že si ženy následky oddelenia pripustia a začnú trpieť pocitmi viny alebo sa u nich rozvinie posttraumatická stresová porucha. Často sa potom správajú k svojim deťom hyperprotektívne alebo ich, naopak, odmietajú.

Deti, ktoré boli po pôrode od matky oddelené, môžu mať problémy s popôrodnou adaptáciou a s dýchaním. Častejšie plačú. Sú v napätí a hľadajú materskú náruč. Ak ju nenájdu, čoskoro sa unavia, rezignujú a zaspia.

„Náprava separácie spočíva vždy v kontakte, teda v dodávaní toho, čo na začiatku chýbalo,“ ponúka Michaela Mrowetz cestu k riešeniu situácie, keď podpora bondingu neprebehla úplne optimálne. „Matka by mala svojmu dieťaťu dopriať čo najčastejšie kontakt pokožky na pokožku, a to kedykoľvek po pôrode. Veľa sa s ním láskať, spoločne sa kúpať, často sa ho dotýkať, spať s ním v jednej posteli. Láskaním nemôžeme deti rozmaznať. Naopak, dávame mu do života základnú istotu, že je milované.“

Podpora bondingu ako darček do života

Podpora bondingu sama osebe nikomu nezaručí bezproblémové rodičovstvo. Je však cenným darčekom do začiatku, pretože vzájomný kontakt uľahčuje dieťaťu štart do života a matke zase počiatok materstva. Platí tu to, čo v každom inom vzťahu – zamilovanosť nám dáva energiu a robí veci jednoduchšími. A to sa týka nielen nočného vstávania a dojčenia, ale aj ďalších často náročných situácií spojených so starostlivosťou o dieťa a s jeho výchovou.

Keď nám príroda ponúka takýto úžasný dar, nebola by škoda ho nevyužiť?