Ako podporiť nástup laktácie
Dojčenie je prirodzený spôsob výživy bábätiek. Je tiež časom, ktorý matka s bábätkom trávia v tesnom kontakte, časom, ktorý majú len sami pre seba. Na to, aby už od začiatku bolo pre matku a jej dieťa dojčenie aj obdobím pohody, je potrebné vhodne podporiť prirodzené mechanizmy dojčenia už od samotného okamihu pôrodu.
Zdroj: archiv redakceFyziológia dojčenia – nástup laktácie
Prvé dva až tri dni po pôrode sa v prsníkoch tvorí žltá a hustá tekutina, ktorá sa nazýva kolostrum alebo mledzivo. Mledzivo je výživnejšie ako neskoršie zrelé mlieko a navyše obsahuje veľké množstvo protilátok.
Zrelé mlieko sa začína tvoriť približne tretí až piaty deň pri pôrode (u niektorých žien, napríklad pri operatívnych pôrodoch, to môže byť aj neskôr). Často pritom dochádza k bolestivému naliatiu prsníkov, niekedy sa pridruží aj zvýšená teplota a prsníky sú tvrdé a citlivé na dotyk. Veľmi dôležité je naliate prsníky dobre vyprázdniť buď dojčením, alebo pomocou ručného odstriekania či odsávačky. Pomôcť môžu aj studené obklady a masáž prsníkov pred dojčením. Časté dojčenie podporuje ďalšiu tvorbu mlieka a zároveň zabraňuje stuhnutiu mlieka v mliekovode a vznik zápalov.
Správne prisatie je základ
Podľa kanadského pediatra a odborníka na dojčenie Dr. Jacka Newmana je kľúčom k úspešnému dojčeniu správne prisatie bábätka k prsníku. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek, pretože v snahe získať viac mlieka zostáva na prsníku príliš dlho.
Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri cucaní pohybujú ušká a spánky.
Prvé priloženie, prvé (samo)prisatie
Všeobecne odporúčanou zásadou úspešného počiatku dojčenia je čo najskoršie priloženie bábätka k prsníku matky. Zvyčajnou praxou je, že pri prvom dojčení matke a dieťatku asistuje zdravotnícky personál. Ľudskí novorodenci však majú, rovnako ako bábätká našich príbuzných primátov, inštinktívnu schopnosť doplaziť sa samy bez pomoci k matkinmu prsníku a prisať sa.
Výskumy poukazujú na to, že deti, u ktorých prebehlo takzvané samoprisatie (v angličtine sa môžeme stretnúť s termínom breast crawl, teda plazenie sa k prsníku), majú oproti tým priloženým menšie problémy s dojčením, lepšie sa adaptujú, sú aj spokojnejšie a menej plačú.
A ako také plazenie k prsníku prebieha? Bábätko sa po pôrode neumyje, iba sa osuší (s výnimkou ručičiek, na ktorých zostávajú zvyšky plodovej vody, ktoré voňajú a chutia ako matkina bradavka) a je ponechané nahé na nahom bruchu svojej matky (na zabezpečenie tepelného komfortu je dobré dvojicu matka a dieťa prikryť dekou alebo prikrývkou). Tam sa niekoľko minút adaptuje a učí sa rozpoznávať vôňu a podobu svojej matky.
Postupne začne robiť pohyby, keď sa inštinktívne odstrkuje nožičkami od brucha matky. Zároveň pohybuje ústami, sliní a cucá si pästičku. Pomocou nôh a lakťov sa posúva až k prsníku, olizuje si pästičku a vďaka vôni plodovej vody hľadá bradavku.
Naťahuje sa za prsníkom, čím masíruje bradavku. Tá sa predlžuje a vztyčuje a bábätko ju uchopí do úst a začína samo cucať – zaujímavé je, že takmer všetky bábätká, ktoré sa samy doplazia k prsníku, sa už na prvýkrát prisajú úplne správne (a tak odpadá aj učenie o technike dojčenia, ktorú tieto bábätká zvládajú úplne prirodzene). Celý proces trvá v priemere 30-60 minút (dlhší čas potrebujú napríklad bábätká ovplyvnené medikáciou alebo deti so sťaženou adaptáciou po ťažkom pôrode).
Rovnako ako bábätko, aj matka, ak má možnosť nerušeného kontaktu s dieťatkom, sa počas samoprisatia správa úplne inštinktívne a opatrnými dotykmi a hladením ho stimuluje, aby sa plazilo.
Tesný kontakt ako podmienka dobrého dojčenia
Aj v nasledujúcich dňoch a hodinách je veľmi dôležité, aby boli matka s bábätkom čo najviac spolu. Kontakt pokožky na pokožku pomáha vyplavovať hormóny oxytocín a prolaktín, ktoré sú pre zdarný priebeh dojčenia nevyhnutné. Čo najčastejšie láskanie, túlenie alebo spoločné spanie tiež umožňujú matke ladiť sa na potreby svojho dieťaťa a pomáhajú jej orientovať sa v signáloch, ktoré k nej novorodenec vysiela – je pre ňu teda ľahšie rozpoznať, kedy má bábätko hlad, a zároveň je pre ňu jednoduchšie prispôsobiť sa jeho spánkovému rytmu aj rytmu jeho dojčenia.
Kvalitná podpora ranej väzby medzi matkou a jej dieťaťom znižuje aj pocity stresu spojené s únavou či bolesťou po pôrode. To opäť priaznivo ovplyvňuje laktáciu (keďže práve stres výrazne komplikuje ako tvorbu mlieka, tak aj jeho uvoľňovanie z prsníkov).
Čítajte tiež:
Dokrmovanie z fľaše je pre dojčenie rizikový faktor
Fľaštička na mlieko je uspôsobená tak, aby z nej tekutina tiekla bez výraznejšej námahy. Pre bábätko je určite ľahšie napiť sa z fľaše, ako piť z prsníka, a to predovšetkým v prvých dňoch po pôrode, keď dieťatko ešte stále nemá ustálenú techniku dojčenia. Ponúknutie fľaše (hlavne v prvých dňoch, keď sa laktácia ešte úplne nerozbehla a matka produkuje iba kolostrum) nezriedka vedie k tomu, že bábätko začne uprednostňovať rýchly tok tekutiny z fľaštičky pred prácnejším cucaním z prsníka.
Ak však treba dieťa dokrmovať, je vhodné voliť alternatívne spôsoby kŕmenia – napríklad sondou, lyžičkou, striekačkou či suplementorom.
Kŕmenie podľa potrieb bábätka
Každé bábätko je iné a každé má tiež inú potrebu dojčenia. Niektoré deti chcú v prvých dňoch cucať často a dlho, iné sa dosýta napijú a potom sa na niekoľko hodín oddajú posilňujúcemu spánku. Deti po ťažkom pôrode alebo bábätká s novorodeneckou žltačkou môžu o dojčenie javiť malý záujem a byť ospalé a unavené (tu je vhodné bábätká povzbudzovať a stimulovať ich, aby sa na bradavku prisali čo najčastejšie).
Dojčenie je otázkou ponuky a dopytu, teda čím bude žena častejšie dojčiť, tým viac mlieka sa v prsníku utvorí. Dojčiť podľa potreby dieťaťa je najistejší spôsob, ako uspokojiť jeho potreby a zároveň podporiť dostatočnú tvorbu mlieka.
