Nemliečne príkrmy

Kedy začať? 

Po dokončenom šiestom mesiaci u dojčiat, štvrtom až šiestom mesiaci u umelo vyživovaných detí.

Dieťa v situácii, keď je v okolí niekto, kto niečo papá, živo sa o to zaujíma a naťahuje ruky. Materské mlieko síce aj naďalej stačí pokrývať potreby rastu a chráni proti väčšine ochorení, ale vaše dieťa sa už dostalo do obdobia, keď je vhodné začať s podávaním inej stravy. Tráviaci systém a ostatné orgány, ktoré sa na príjme a využití potravy podieľajú, sú takisto v tomto čase obyčajne už schopné prijať zmenu. Podávaním inej stravy ako mlieka sa začína obdobie prechodu na stravu zmiešanú. U dojčeného dieťaťa tým nastáva čas odstavovania.

Inej strave ako mlieku potom hovoríme príkrm, na rozdiel od dokrmu, ktorým je prídavok iného mlieka ako to materské. Nedojčené, umelo vyživované dieťa môže dostávať nemliečne príkrmy skôr ako dojčené, nie však pred dokončením štvrtého mesiaca života.

Pre dojčené dieťa je výlučné dojčenie prvých šesť mesiacov tou najlepšou výživou. Materské mlieko plne pokrýva potreby a zdravé dojča nemá v tomto čase dostávať žiadne prídavné tekutiny. Ani dieťa živené umelým mliekom nepotrebuje v prvých štyroch až šiestich mesiacoch žiadnu inú tekutinu. Výnimkou môže byť horúčka, strata chuti do jedla a silné potenie. V horúcich letných dňoch môžete zvýšenú stratu tekutín nahradiť jednoducho tak, že dieťa priložíte k prsníku častejšie, napríklad každú hodinu. Vitamín C je v dostatočnom množstve obsiahnutý v materskom i v začiatočnom umelom mlieku. Teda ani argument, že ovocnou šťavou doplníme malému dojčaťu vitamíny, neobstojí.

Až v čase, keď sa mäsovo-zeleninový príkrm stane pravidelnou súčasťou jedálneho lístka, okolo ôsmeho až deviateho mesiaca, môžeme takému dieťaťu ponúknuť trochu dojčenskej vody, čaju alebo ovocnej šťavy. Najlepšie z hrnčeka s nadstavčekom na pitie, aby zahnalo smäd, ale nie toľko, aby už odmietalo prsník. Ak ho však už odmieta, nie je dôvod ho nútiť. Nie je dobré, aby sa tekutina prisladzovala, pretože dieťa jej potom dáva prednosť pred mliekom, nevraviac o tom, že sladké tekutiny, zvlášť keď ich dieťa popíja z plastovej dojčenskej fľašky, ktorá mu doslova visí neustále pri ústach, podporujú kazovosť zubov.

Ako príkrm podávať?

Vhodná je malá plastová lyžička, plochá, nehlboká, s neostrým okrajom. Ak však dieťa dostávalo mlieko z fľašky, nebude mu rovnaká forma podávania príkrmu vo fľaške robiť problémy. Cumlík vo fľaške musí mať väčší otvor.

Dojčené dieťa nemusí poznať fľašku vôbec. Z prsníka prejde na lyžičku a neskôr na hrnček samotný alebo s nadstavčekom na pitie. Podávanie nemliečneho príkrmu dojčenému dieťaťu lyžičkou je takisto zárukou zachovania jeho záujmu o matkin prsník a pokračovanie v úspešnom dojčení.

Lyžičku nenaplňujte po okraj a dávajte ju dieťaťu hlbšie do úst, aby polievku lepšie prehltlo. Nie všetky deti si totiž vedia príkrm na lyžičke samy posúvať do úst a prehltnúť. Preto, keď dieťa otvorí ústa, podajte mu malé množstvo kašovitej stravy na zadnú polovicu jazyka, nie na špičku. Dieťa totiž zavrie ústa a jazykom urobí pohyb, ktorý pozná z dojčenia a pitia z fľašky – stlačí jazyk proti hornej časti ústnej dutiny a čo bolo na jazyku, vytlačí nechtiac z úst. Vy potom môžete mať pocit, že jedlo vypľúva a že mu nechutí.

Začiatok nemusí byť vždy jednoduchý. Niektoré deti príkrm odmietajú. Vám nezostáva nič, len trpezlivosť. Jedna až dve lyžičky, ktoré dieťa skutočne prehltne, sú úspechom. Potom ho nadojčíte alebo dokŕmite umelým mliekom. Niektoré deti potrebujú na prijatie novej chuti aj viac ako desať až dvadsať pokusov.

Ak je to možné, zeleninu nemixujte. Rozpučte ju vidličkou alebo lyžicou, prípadne ju prepasírujte. Skúsenosti napovedajú, že väčšina detí spočiatku lepšie prijme práve jemne prepasírovanú varenú zeleninu. (Začíname s roztlačenou, v nesolenej vode varenou sladšou zeleninou, ako je mrkva, petržlen, zemiaky, brokolica a podobne, pozri nižšie.) Navyše, ak si vaše dieťa zvykne na príliš jemne rozmixované jedlo, nerado neskôr prechádza na tuhšiu stravu.

Jedlo je pre dieťa dôležitý rituál a zároveň príležitosť skúmať nové a nepoznané. Precvičuje pri tom i svoju zručnosť a schopnosti. Postupne sa môže začať učiť piť z hrnčeka s nadstavčekom na pitie.

Trpezlivosť nadovšetko

Buďte trpezliví, keď dieťa jedlo odmieta, a nenúťte ho. Spoľahlivejším ukazovateľom zdravia vášho dieťaťa je jeho spokojnosť, s ktorou dokončuje každé kŕmenie, viac ako množstvo skonzumovaného jedla a hmotnostné prírastky. Jeho rýchlosť rastu je menšia, ako bola v prvých týždňoch po pôrode, a tomu zodpovedajú aj individuálne menšie požiadavky na jedlo. Môže sa stať, že sa dieťaťu aj mesiac hmotnosť nezvýši, ale potom sa prírastky zvýšia, akoby ich chcelo dohnať. Drobnejšie deti môžu mať koncom prvého roku veľmi malé hmotnostné prírastky, a napriek tomu to neznamená, že trpia nedostatkom. Vaša trpezlivosť, kŕmenie len podľa ich vôle a chuti ich zachráni pred mnohými skutočnými poruchami v príjme potravy. Dieťa nikdy nenechávajte pri jedle samotné!

Akým príkrmom začať a ako pokračovať?

Začína sa zeleninovou polievkou z jedného druhu zeleniny, po malých dávkach, po lyžičkách. Väčšinou podávame mrkvovú kašu pred obedňajším dojčením či pitím alebo môžeme trochu mrkvy zamiešať do mlieka.

V priebehu troch až štyroch dní môžete pridať ďalší druh zeleniny, napríklad zemiaky, brokolicu alebo karfiol. Časový odstup je potrebný na rozpoznanie prípadnej neznášanlivosti novej potraviny. Vyskúšanú zeleninu potom skombinujete s mäsom a postupne zvýšite podiel príkrmu na úkor mlieka. Mäso je pre organizmus dôležitý zdroj železa, bielkovín a mastných kyselín. Koncom druhého alebo v priebehu tretieho týždňa nahradzujeme celú obedňajšiu dávku nemliečnym príkrmom.

Výsledkom je, že dieťa dostáva 150 – 200 g mäsovo-zeleninovej kaše, ktorá celkom nahradí jednu, väčšinou obedňajšiu, mliečnu porciu šesťkrát týždenne. Vareného, jemne nakrájaného chudého mäsa je spočiatku asi 20 g na dávku, od siedmeho mesiaca až 35 g.

Raz týždenne je vhodné nahradiť mäso zeleninovou polievkou s vaječným žĺtkom (alebo dvakrát týždenne zeleninovou polievkou s 1/2 žĺtka). Vaječný žĺtok musí prejsť varom, aby sa odstránilo riziko prenosu bakteriálnej nákazy. Vajce preto uvaríme natvrdo a žĺtok potom jednoducho vyberieme a spracujeme.

Pozor na vaječný bielok. Nie je pre dieťa do jedného roku vhodný. Po mäsovo-zeleninovom príkrme môžete do jedálneho lístka dojčaťa zaviesť ovocnú kašu a obilné kaše, ktoré nahradia predovšetkým večernú porciu mlieka.

Čítajte tiež:

• Zeleninové príkrmy
• Ovocné príkrmy a kaše
• Čím nakŕmiť malé dieťa?

Ovocnú kašu neprisladzujte

Kúpená kaša musí byť označená druhom obilniny, z ktorej je vyrobená, a údajom o veku dieťaťa, od ktorého je možné podávať ju. Obilnina v kaši je buď samotná, alebo s ovocím či so zeleninou a kaša mlieko buď obsahuje a riedi sa vodou, alebo je bezmliečna a pripravuje sa s mliekom. Kaša a všetky potraviny obsahujúce lepok (múka, múčne výrobky, obilné kaše s lepkom, krupicová kaša) sa odporúčajú dieťaťu podať až po šiestom mesiaci! Črevná sliznica nebýva do toho času schopná správne a bez problémov lepok vstrebať. Jej poškodenie môže viesť k závažnému dlhodobému ochoreniu nazývanému celiakia.

Lepok nie je obsiahnutý v ryži, kukurici, pohánke a v pšene. Ryžový odvar alebo kašu (bezmliečnu) je teda možné použiť pre malé dojča i skôr, napríklad pri liečbe preháňania. (O diétnych opatreniach pri hnačke hovorí samostatná kapitola.)

Kravské mlieko a mliečne výrobky, ako sú tvaroh, pribináčik, smotana a podobne, nie sú pre svoj vysoký obsah bielkovín pre dieťa do jedného roku veku vhodné. Zaťažujú jeho organizmus a bielkovina kravského mlieka môže byť zdrojom neskorších alergických prejavov. Z mliečnych výrobkov je možné odporučiť jogurt, ktorý v kombinácii s ovocím vhodne dopĺňa jedálny lístok dieťaťa od ôsmeho až deviateho mesiaca.

Jedlo nesolíme, nekoreníme, neprisladzujeme (s výnimkou nepatrného osladenia niektorých obilných kaší hroznovým cukrom). Slané jedlá kladú veľké nároky na obličky dojčaťa, ktorého funkcie ešte len dokončujú svoj vývoj. Ani ovocné príkrmy nie je vhodné sladiť. Ovocie obsahuje ovocný cukor a pridanie repného (alebo trstinového) cukru, ktorý používame v kuchyni, je nadbytočným zdrojom energie a organizmus dieťaťa zaťažuje. Okrem iného zvyšuje aj kazovosť zubov. Dieťa si na sladkú chuť rýchlo zvykne a nesladené pokrmy potom odmieta.

Vyhýbajte sa, samozrejme, i umelým konzervačným prostriedkom, ďalším prídavným látkam (tzv. éčka), umelým sladidlám, kečupu a horčici.

Okolo deviateho mesiaca v závislosti od vývoja mliečneho chrupu a schopnosti dieťaťa hrýzť zaraďujte do jedálneho lístka surovú zeleninu a väčšie kúsky mäsa na podporu prežúvania.

Tiež cestoviny už môžu byť pestrejšie (špagety, vaječné rezance, makaróny a pod.), podávané vo forme hrubšie nakrájaných kusov.

Množstvo vypitého mlieka by nemalo byť menšie ako 500 ml za deň. To platí minimálne až do konca druhého roku života dieťaťa.

Medzi desiatym až dvanástym mesiacom sa dieťa postupne zapája do stolovania v rodinnom kruhu. Má čím ďalej, tým väčšiu chuť vyskúšať jedlo dospelých. A dospelí mávajú nutkanie dať mu ochutnať zo svojho taniera, aby dieťa nebolo ukrátené o ich chuťové zážitky. Dobre mienená snaha však môže byť na úkor správneho vývoja a zdravia vášho dieťaťa. Naďalej platí, že korenené, slané a sladené jedlá sú pre dieťa nevhodné, rovnako ako kravské mlieko a tvaroh, ktoré doplnia jedálny lístok až po prvom roku života dieťaťa.

Trojstupňový spôsob zavedenia nemliečneho príkrmu u detí ohrozených alergiami

Ak trpia rodičia alebo súrodenci alergickým ochorením, ako je astma, senná nádcha, atopický ekzém, je možnosť vzniku potravinovej alergie u dieťaťa omnoho väčšia. Rovnako ako pravdepodobnosť, že bude mať časom podobné problémy ako rodičia.

Najlepšou ochranou pred skorým rozvojom týchto ochorení je dojčenie. Ak nemôže byť dieťa dojčené úplne, odporúča sa, predovšetkým v prvých šiestich mesiacoch, hypoantigénne (hypoalergénne) mlieko, ktoré doplňujeme nemliečnym príkrmom až po šiestom mesiaci. Jednotlivé druhy príkrmu, tak ako to bolo opísané v predchádzajúcej kapitole, podávame postupne, po siedmich dňoch, teda každý týždeň jednu novú zložku. To preto, aby sme mohli zistiť, ktorý druh zeleniny dieťa neznáša. To isté platí pre ovocie.

Vajcia nie sú pre dojča zaťažené alergiami vhodné, zavádzajú sa do výživy až po 1. roku života. Vaječný bielok potom nie je vhodný do dvoch rokov. Orechy a ryby sa môžu zaradiť do výživy až v treťom roku života.

Kravské mlieko a mliečne výrobky patria rovnako medzi potraviny, ktoré môžu vyvolať alergiu. Zaťažujú organizmus každého dojčaťa vysokým obsahom bielkovín. Na prípravu pokrmov je možné použiť hypoalergénne mlieko (na obale označené H. A.)

Jedlo, samozrejme, nesolíme, nekoreníme a nedosladzujeme. Výnimočne niektoré obilné kaše ľahko prisladíme 1/2 kávovej lyžičky hroznového cukru.