Odmietanie prvej fľašky: Stačí vytrvať

Všetky zmysly sa v priebehu života rozvíjajú, a výnimkou nie je ani chuť. Koľko potravín, ktoré sme v detstve odmietali ako najväčší hnus – olivy, špenát (dosaďte si, podľa vlastnej skúsenosti), v dospelosti považujeme za delikatesu! Prijímanie novej chuti sa, skrátka, zakladá na skúsenosti. A je jedno, či je to v šiestich mesiacoch života, alebo v 26 rokoch. Najviac zmien v stravovaní však prichádza v dojčenskom a batoľacom veku.

Prvou chuťou väčšiny detí je chuť materinského mlieka. Dieťa sa prisaje k matkinmu prsníku a pomocou cicacieho reflexu ochutná svoje prvé jedlo v živote. Po utíšení hladu prichádza veľké uspokojenie z prijímanej potravy a pocit šťastia. Nemožno sa preto čudovať, že snaha navyknúť dojča na iný typ a spôsob podávania potravy sa spočiatku nemusí stretnúť so súhlasom. Dožaduje sa navrátenia matkinho prsníka, na ktorý si už zvyklo a je naň fixované, čo však môže matke spôsobiť značné komplikácie. Ak musí matka ukončiť dojčenie pred 6. mesiacom veku bábätka, je prvou potravinou, s ktorou sa dieťa stretáva mimo matkinho prsníka, náhradné dojčenské mlieko.

Nekonečná trpezlivosť

Keď dieťa odmieta piť mlieko z fľašky, nezostáva matke nič iné, ako obrniť sa trpezlivosťou. Najdôležitejšie je vytrvať a dojča na mlieko z fľašky pomaly privykať, ale rozhodne nie nútiť. Po niekoľkých opakovaniach a vyskúšaní rôznych prístupov k podávaniu stravy by sa však mal výsledok dostaviť.

„Aby si dieťa zvyklo a prijalo spočiatku odmietnutú potravinu, treba mu ju ponúknuť minimálne 6- až 8-krát. Nové mlieko podávame minimálne týždeň, čo je čas, po ktorom môžeme hodnotiť, ako bábätko mlieko prijalo a ako mu vyhovuje. Platí to pri každej zmene jedálneho lístka,“ vysvetľuje laktačná poradkyňa Andrea Řepová.

Niektorým deťom však môže privykanie na novú potravinu a spôsob stravovania trvať aj dlhšie. Okamžitá zmena dojčenského mlieka však nie je správnym riešením.

„Zmenu dojčenského mlieka by matka mala prebrať s pediatrom. Matky sa občas pred lekárom obávajú priznať, že majú s prechodom na dojčenské mlieko ťažkosti. Obavy však nie sú namieste. Naopak. Pediater dokáže lepšie odhadnúť, či bábätko potrebuje viac času alebo či odmietanie dojčenského mlieka spôsobujú individuálne ťažkosti bábätka. V prípade, že sa pri prechode na dojčenské mlieko či príkrmy vyskytnú zdravotné ťažkosti (napríklad hnačka, krv či hlien v stolici, vracanie, vyrážky), treba ďalší postup konzultovať s odborníkom,“ vysvetľuje Andrea Řepová.

Dieťaťu treba dopriať dostatok času i preto, že si musí zvyknúť nielen na nový rituál kŕmenia.

Ani najlepšia umelá výživa nenahradí materské mlieko

Matky si zvyčajne myslia, že dojča podávané mlieko vypľúva, pretože mu nechutí, a okamžite po prvom probléme hľadajú alternatívny výrobok, ktorý by chutil viac. Príčina však vo väčšine prípadov nespočíva v chuti dojčenského mlieka, ale v tom, že dieťa bolo zvyknuté na materské mlieko.

„Napriek tomu, že sa umelé mlieka veľmi podobajú na materské mlieko, nikdy ho absolútne nenahradia. Rovnako ako fľaša nenahradí matkin prsník. Pre dieťa je prechod veľkou zmenou. Nielenže sa líši samotná strava, ale aj spôsob jej podávania. S tým všetkým sa musí bábätko zžiť,“ hovorí Andrea Řepová.

Výskum ukázal, že viac ako tretina matiek sa dopúšťa chyby a nepokračuje s podávaním mlieka dostatočne dlhý čas – dlhšie ako dva týždne. Striedanie náhradných mliek od rôznych výrobcov neprivedie dieťa k tomu, aby si vybralo lepšiu chuť. Dieťa, naopak, nedostane šancu, aby si na niektoré z mliek jednoducho zvyklo. Skôr či neskôr však rezignuje a niektoré z mliek prijímať začne.

„Napriek tomu, že bábätko nakoniec prijme jedno z mnohých dojčenských mliek, ktoré mu ponúkate, zrejme to nebolo tým, že by si ho dobrovoľne vybralo. Dieťaťu jednoducho nezostalo nič iné, ako niektoré mlieko začať skôr či neskôr prijímať,“ upozorňuje laktačná poradkyňa a dodáva: „Časté striedanie dojčenských mliek môže dieťaťu spôsobiť aj tráviace ťažkosti – nafukovanie, zápchu alebo, naopak, hnačku. Prechod na dojčenské mlieko je totiž zmena aj pre tráviaci trakt, ktorý v dojčenskom veku ešte nie je úplne zrelý. Dieťaťu sa zmení frekvencia vyprázdňovania aj forma stolice. Keď má bábätko šancu zvykať si na mlieko aspoň týždeň, všetky tieto zmeny prebiehajú postupne a bez rizika.“

Čítajte tiež:

• Dokrmujete? Vyznáte sa v mliečkach a vo fľaškách?
• Nedojčím svoje dieťa. Som azda preto zlá matka?
• Trampoty pri dojčení

6 tipov, ako prekonať „syndróm prvej fľašky“:

1) Skôr ako začnete s podávaním stravy z fľašky, zoznámte dieťa s novým predmetom (fľaškou), aby si naň zvyklo.

2) Zvoľte správny cumlík – cumlíky sa vyrábajú z rôznych materiálov s odlišnou tvrdosťou, je teda potrebné zistiť, ktorá dieťaťu vyhovuje najviac.

3) Správna veľkosť fľaše by mala byť úmerná veku a hmotnosti dieťaťa

• menšia, objem asi 125 ml – ideálna pre novorodencov a malé bábätká,
• stredná, objem asi 250 ml – vhodnejšia pre staršie deti,
• veľká, objem asi 330 ml – vhodnejšia pre batoľatá.

3) Vyskúšajte, či je veľkosť dierky v cumlíku optimálna – dieťa sa musí pri pití trochu namáhať, aby bol uspokojený jeho cicací reflex. Tekutina by mala z fľaše držanej dnom nahor len pomaly odkvapkávať, nie rýchlo kvapkať alebo dokonca tiecť pramienkom.

4) Skúšajte rôzne polohy – niektoré deti preferujú rovnakú polohu ako pri dojčení, iné naopak. Musíte zistiť, čo vyhovuje práve vášmu dieťaťu.

5) Dajte na odborníka – „Mnohým matkám pomohlo zapojiť do prechodu na fľašku otecka. Keď nie je matka v dohľade dieťaťa, jednoduchšie fľašku prijme,“ radí Andrea Řepová a pridáva ešte jeden tip: „S prvým podaním každej novej potraviny začínajte vtedy, keď sa nikam neponáhľate a na kŕmenie máte dostatočný pokoj, prípadný stres dieťatko u matky veľmi dobre vycíti a príjem novej potravy môže bojkotovať.“