babyweb.sk > Bábätko > Dojčenie a výživa > Trampoty pri dojčení
Trampoty pri dojčení
Ohrýzanie bradaviek, odmietanie jedného prsníka, hltanie alebo, naopak, pospávanie pri dojčení – poznáte to? Zostavili sme rebríček najčastejších detských zlozvykov pri dojčení a spýtali sme sa na radu skúsených laktačných poradkýň, čo s nimi. A v prvom rade – ide skutočne o zlozvyky.
Mám päťmesačnú Karolínku, ktorú od narodenia naplno dojčím. V poslednom týždni sa však stretávame s tým, že sa pri dojčení neustále odťahuje, trošku si cucne a odvráti hlavičku. Keď však dojčenie ukončím, začne sa hnevať, plakať a domáha sa ďalšieho kŕmenia. Pripadá mi to tak, že sa so mnou len hrá a „robí drahoty“… Čo mám robiť? Ivana, 36 rokov
„Nepíšete, ako sa vaša dcéra vyvíja. Je dosť možné, že Karolínka je práve v období rastového špurtu. V tomto období je typické, že deti potrebujú byť viac dojčené, ako boli zvyknuté. Majú neustále hlad, všetku energiu vkladajú do rastu a hmotnosť dieťaťa sa často nehýbe. Dalo sa to prirovnať k takej „dojčenskej puberte“, v puberte deti tiež jedia oveľa viac, sú štíhle a vyťahujú sa do výšky.
Ide o to, že na zvýšenú požiadavku materského mlieka prsia reagujú s odkladom. Deti sa teda hnevajú, keď už im nič netečie a nemôžu sa dojesť. Dojčenie je ako obchod, ide o vzťah dopytu a ponuky. Čím viac teda budete dcérke prsník ponúkať, tým viac mlieka sa bude tvoriť,“ povzbudzuje Ivanu laktačná poradkyňa Lucie Stavárková.
Dôležité hormóny sa tvoria hlavne v noci, preto môže pomôcť nočné dojčenie. K zvýšeniu tvorby mlieka prispieva aj častejší kontakt dieťaťa s matkou priamo na pokožku.
Od 4. do 6. mesiaca je možné podávať bábätku aj príkrmy, čím sa jedálny lístok dieťaťa zase rozšíri. Sú však aj iné možnosti, prečo môže bábätko prsník odmietať. Niekedy mlieko zmení svoju chuť, napríklad keď matka menštruuje alebo keď otehotnie. V tom prípade je vhodná individuálna konzultácia u detského lekára alebo práve u laktačnej poradkyne.
Svojho syna som, bohužiaľ, počas prvého roka navykla zaspávať pri dojčení, a teraz neviem, ako ho to odučiť. Rada by som prestala dojčiť, no obávam sa, že pre tento zlozvyk mi nebude chcieť spať. Martina, 32 rokov
„Dobrý deň, pani Martina, pochopila som, že sa pýtate na možný spôsob, ako dieťa uspávať, bez toho, aby ste ho museli dojčiť. Obdobie „odstavovania od prsníka“ môže byť náročné. U každého to prebieha inak. Deti najlepšie prijímajú postupné a malé zmeny. Neuvádzate, ako často dojčíte. Ak chcete dojčenie ukončiť najpokojnejšie, ako sa len dá, odporučila by som vám vynechať najprv jedno dojčenie za deň.
Až si na to dieťa zvykne, tak ďalšie. Napokon sa dostanete do fázy, keď už budete dojčiť len pred spaním. To bude asi tá náročnejšia časť, keď bude do veľkej miery záležať na vás, ako pevne budete rozhodnutá, že s dojčením chcete skutočne prestať,“ vysvetľuje Lucie Stavárková.
„Ak si budete istá, že nastala tá pravá chvíľa, tak jedného dňa synovi prsník už neponúkajte, snažte sa mu vysvetliť, že teraz už z prsníka mliečko nebude, a trvajte na tom. Niekedy pomáha, keď v tejto chvíli, ktorá je veľmi náročná pre bábätko, je s ním otec. Dieťa vás ani prsník nevidí a s otcom, ktorý ho utešuje, ľahšie zaspí.
Až si dieťa navykne zaspávať samo, matka sa môže k procesu uspávania vrátiť a dojčenie nahrádzať pesničkou, rozprávaním. Dieťa rozhodne nesmie nadobudnúť pocit, že ho matka odstrkuje. Preto je dobré bábätko či batoľa cez deň zahŕňať pozornosťou, láskou, pestovať ho, venovať sa mu.
Prvé dieťa som dojčila asi 14 mesiacov, teraz dojčím druhé necelých desať mesiacov. Začali nám však rásť zúbky a syn ma pri dojčení hryzie. S prvou dcérou som sa s tým nestretla, pretože zuby jej začali rásť až práve v tých 14 mesiacoch, keď sa sama odstavila. Musím povedať, že hryzenie dosť bolí a bradavky mám celé ubolené. Ako to mám syna odnaučiť? Rada by som ešte dojčila, ale takto neviem, ako dlho to vydržím. Barbora, 25 rokov
Ide o bežný zlozvyk detí. Hryzenie je testovaním, čo ich zúbky dokážu. „Pri každom hryznutí sa odporúča dojčenie prerušiť a povedať: „Nie, nie.“ Potom znovu priložiť a ak sa situácia opakuje, stále dookola prerušovať a omieľať: „Nie, nie.“ Dieťa ešte nemá takú vyvinutú empatiu, aby odhadlo, že to matku bolí.
Chápem, že je to nepríjemné, bola by však škoda ukončovať dojčenie predčasne. Riešením je dôsledné opakovanie,“ radí Hana Strejčková.
V prípade, že v dôsledku hryznutia vzniklo na bradavke poranenie, odporúčame vyskúšať hydrogélové náplasti. Ide o spôsob mokrého hojenia, keď nevzniká chrasta a rana sa zahojí rýchlejšie.
Možno to niekomu bude pripadať bezvýznamné, ale ja to považujem za skutočný problém. Moja dcéra mi pri dojčení vždy žmolí druhú bradavku. Nielenže je to dosť nepríjemné, ale zároveň tým spúšťa mlieko aj z druhého prsníka, z ktorého práve v tej chvíli dojčiť nechcem. Dohováranie nepomáha, keď jej ručičku odtiahnem, začne sa hnevať a kopať okolo seba, takže celá pokojná atmosféra okolo dojčenia je hneď preč. Simona, 32 rokov
Vyzerá to tak, že dcéra je na tento návyk zvyknutá. Jediné, čo by mohlo pomôcť, je skúsiť jej vložiť do ručičky inú hračku či predmet alebo úplne zmeniť pozíciu na dojčenie.
Tento prípad nie je ojedinelý, matkám vždy radíme, že zlozvyky treba zastaviť hneď na začiatku. Aj keby malo ísť o zdanlivo nevinné hladkanie druhej bradavky. Pamätajte si, že je ťažšie niečo odnaúčať, ako naučiť.
Čítajte tiež:
Mám syna a už dlhší čas nedojčím. Napriek tomu ku mne niekoľkokrát za deň príde a chce si „pocucať“ môj prsník. Šplhá sa na mňa, siaha mi pod tričko a podobne. Mne to neprekáža, ak sme sami dvaja, rada sa s ním pomaznám. No pravda je, že keď sme v spoločnosti, pripadá mi to nevhodné. Ako ho to môžem odnaučiť? Čo sa s tým dá robiť? Klára, 29 rokov
Pre malé dieťa môže byť ťažko rozpoznateľné, čo je súkromné a čo je verejné. Kedy si cucanie prsníka môže dovoliť a kedy nie. „Ak ho skutočne tohto ,zlozvyku´ chcete zbaviť, odporúčam neakceptovať tieto praktiky ani v súkromí. To však neznamená, že sa nemôžeme maznať, práve naopak. Ale len s jasnými hranicami,“ vysvetľuje laktačná poradkyňa Lucia.
Chráňme deti pred zlozvykmi
Zvyk je naučený stereotyp správania, ak je negatívny, označíme ho za zlozvyk. Existuje proti nemu jediná účinná obrana – nenaučiť sa ho. Zbaviť sa zlozvykov býva náročné, zdĺhavé a nepríjemné. Dospelý to zvládne vôľou (a dosť často ani tak nie), pretože vie, že je to zlé. Ako to však vysvetliť bábätku?
U detí môže byť vytvorenie zlozvyku známkou psychického napätia, ktorého príčinou môže byť čokoľvek – malá zmena v živote, obava, strach, pocit nedostatku pozornosti, drobnosť, ktorú ani nevnímame. Odhalenie príčiny býva polovičným víťazstvom.
Ak sa dostanete so svojím bábätkom do pasce nejakého zlozvyku, môžete sa pokúsiť zabaviť dieťa a odviesť jeho pozornosť od „páchania“ zlozvyku. Ak je za nepríjemným správaním snaha o získanie pozornosti, venujme sa mu o to viac, ale nedajte sa vydierať! A buďte dôslední. Ak raz povolíte, celé vaše predchádzajúce úsilie vyjde nazmar.