Dojčením sa prsníky neskazia

Rodina, kamarátky, média, reklama…Čo všetko má vplyv na dojčenie? Pri príležitosti Svetového a Českého týždňa dojčenia sme vyspovedali MUDr. Annu Mydlilovú, predsedkyňu Laktačnej ligy.

Zdroj: archiv redakce

Aký vplyv má na rozhodnutie mamky dojčiť či nedojčiť prostredie, v ktorom žije?
Veľký. Dojčenie je ovplyvnené biologicky, ale aj psychologicky a sociokulturnými zvyklosťami, takže hovoríme o „kultúre dojčenia“.

Čo mamičky ovplyvňuje najviac?
Zo štúdií, ktoré sme previedli, vyplýva, že počty dojčených detí v našej republike môžu ovplyvňovať následujúce faktory:

nízky vek matky alebo vek matky nad 35 rokov
vysokoškoláčky a vydaté ženy dojčia viac než ženy slobodné so základným vzdelaním, mnohopočetné tehotenstvo, nedonosené deti.
nedostatočná podpora od zdravotníkov a nesprávne riešenie problémov. Častým návrhom, ako riešiť problémy pri dojčení, je odporučenie podať umelú výživu.

Preto je nutný komplexný prístup predpôrodnej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti. Veľkú úlohu hrajú pôrodnice a najmä s titulom BFHI (Baby Friendly Hospital) a to tak, že dodržiavajú „10 krokov k úspešnému dojčeniu“. Sú to účinné opatrenia k zvýšeniu zahájenia dojčenia, jeho výlučnosti a predĺženie dĺžky dojčenia na celom svete.

A čo kamarátky? Šíri sa osveta o dojčení aj neformálne?
Aj keď existuje mnoho stratégií, niektoré sa ukázali byť účinnejšie ako ostatné. Práve desiaty bod z 10 krokov k úspešnému dojčeniu vyzýva k zakladaní podporných skupín matiek. Veľmi účinné je vzdelávanie matiek a podpora dojčenia v komunite. Táto vzájomná podpora vedie matky k dlhšiemu dojčeniu. Komunitné skupiny podporujú spätnú väzbu a emocionálnu podporu. Predávanie skúseností s dojčením z matky na dcéru je už minulosťou. Dnes toto poradenstvo zaisťujú laktační poradcovia z rád matiek a zdravotníkov. Vyškolených laických poradkýň je v ČR okolo 200, pracujú v materských centrách, rôznych rodinných kluboch alebo individuálne.

Nemá vplyv na nechuť matiek dojčiť ďalej tiež reklamná masáž na detské výživy?
V Slovenskej republike, na rozdiel od iných krajín, nie je právne ukotvený Kódex marketingu náhrad materského mlieka. Mnoho štúdií dokazuje, že v tých krajinách, kde sa kódex prijal, počet dojčených detí stúpol. Takže áno, nedodržiavanie kódexu je jednou z prekážok optimálneho dojčenia. Hlavným pilierom programu WHO v dojčení je výzva k členským krajinám, aby tento kódex prijali a právne zakotvili.

Niekedy majú ženy strach, že po dojčení už nebudú mať už tak pekné prsia ako predtým. Dá sa napríklad vhodnou výživou alebo masážami ovplyvniť zachovanie pekné tvaru poprsia?
Dojčenie prsia nekazí, naopak po dlhodobom dojčení sa tukové tkanivo navráti.
Vekom sa aj tak elasticita prsného tkaniva znižuje a nie je rozdiel medzi ženami, ktoré nerodili, nedojčili a tými, ktoré dojčili.

Majú ženy inú trpezlivosť pri dojčení prvého alebo až ďalších detí?
Druhé dieťa je podľa štatistík väčšinou dojčené viac. Je to dané tým, že už pri pôrode prvého dieťaťa sa pri správnom dojčení vytvárajú tzv. prolaktínové receptory, ktoré sa uplatnia pri narodení druhého dieťaťa. Prolaktín je dôležitý hormón pre tvorbu materského mlieka a čím viac receptorov je pripravených, tým lepšie.

Aký je psychologický rozdiel medzi dojčením nemluvňaťa a dieťaťa, ktoré už chodí a hovorí?
Pre mamičku a dieťa žiadny. Len nepoučená verejnosť to môže vidieť inými očami. Je to dané tradíciou danej krajiny. Začiatok samostatnosti dieťaťa považuje veľa žien za signál, že majú prestať dojčiť. To je zastaralá definícia. Dojčenie by malo byť ukončené prirodzenou cestou, kedy je dieťa na ukončenie dojčenia zrelé, a nie násilne. Je to pre jeho ďalší vývoj najšetrnejší spôsob. Aj keď dlhodobejšie dojčenie nie je v západných spoločnostiach tak bežné ako inde, poskytuje dojčenie dlhšie ako jeden rok matke a dieťati mnoho výhod.

Ako rozpoznať optimálnu dobu pre odstavenie?
Vek odstavovania sa u jednotlivých detí líši rovnako ako vek, v ktorom dosahujú určitých vývojových schopností (kedy sa naučí chodiť, vyrastú mu prvé zúbky, či kedy sa naučí chodiť na záchod). Jedno dieťa sa môže prirodzenou cestou odstaviť pred dosiahnutím druhého roku, zatiaľčo iné až po treťom roku. Je veľa dôvodov, prečo jedno dieťa môže vyžadovať dojčenie dlhšie ako druhé. Jedno dieťa môže mať veľmi silnú potrebu sať. Iné môže mať veľkú potrebu telesného kontaktu. Prirodzené ukončenie dojčenia dieťaťu umožňuje, aby rástlo a vyvíjalo sa svojim vlastným tempom a aby skončilo s dojčením v dobe, kedy na to bude pripravené.